Prvý zlepšovák sa týka zlepšovákov, respektíve patentov. Na aktuálnom príklade biznisu s vakcínami a liekmi vidno, že myšlienka ochrany duševného vlastníctva sa zvrhla na prax, keď honba za ziskom z patentov predstavuje porovnateľné zdravotné riziko ako samotná choroba.
Keby sme sa na vynález či inováciu pozerali ako na zázrak, ktorý sa síce stane v konkrétnej ľudskej hlave, no patrí celému ľudstvu, potom by úlohou patentových úradov nebolo duševné vlastníctvo chrániť, ale ho propagovať, bezplatne šíriť.
Existujú problémy, ktoré máme iba preto, aby niekto zarábal na ich riešení. Keby sa na vlastníctve patentu nedalo zarobiť, pomohlo by nám to, mimochodom, i s pokrokom. Tvrdí sa, že ho nemožno zastaviť. Keby sa nedalo zarobiť na vynálezoch, hádam by sa podarilo pokrok, a tým i škody, ktoré spôsobuje, aspoň spomaliť a minimalizovať.
Druhý zlepšovák. Ak platí, že pravda oslobodzuje, potom to najlepšie, čo možno spraviť pre našu slobodu, je postaviť mimo zákona reklamu, ktorej synonymom je polopravda, pravdepodobnosť. Čiže nie pravda. Jej moc býva obludná.
Spoločnosť kontaminuje reklama (a jej sestra propaganda), ktorá deformuje naše vnímanie skutočnosti, manipuluje s človekom, vymýva mu mozog. Reklama je sociálna rakovina, ale aj ekonomický parazit. Zbaviť sa závislosti od nej ostáva veľká výzva. Akoby ste vzali narkomanovi drogu. Trpí ako zviera, ale je to lepšie, ako mu ju nechať. S peniazmi z reklamy to býva podobné ako s príjmami z hazardu. Chýbali by, no pravda za tú dočasnú komplikáciu stojí.
A zlepšovák do tretice. To, že svet funguje na dlh, a teda funguje nespravodlivo, neekonomicky, čiže nefunguje, má prostú príčinu. Požičiavanie peňazí na úrok. Jednoduchou kriminalizáciou úroku, respektíve provízie by sme požičiavanie peňazí spravili nezaujímavým a ekonomika by sa rýchlo postavila z hlavy na nohy.
Vedľajším pozitívnym efektom by bolo zmiernenie obrovských majetkových nerovností. Peniaze by prestali vytvárať peniaze. Na odstránenie úžery netreba vymýšľať komplikované know-how. Stačí nenáročný zákon, že tomu, kto hocikoho požiada o úrok za poskytnutie pôžičky či úveru, štát zhabe všetku hotovosť i nehnuteľnosti. Aby v tom nebol chaos, rovnako by sa zhabali peniaze aj s budovou banke, ktorá požičia za úrok inej banke. Netrvalo by dlho, a pod termínom „finančný špekulant“ by sme si nevedeli predstaviť, o čo ide…
V komplikovanom svete žijeme preto, lebo patrí ľuďom, ktorí by v jednoduchom svete nezbohatli. Akceptujeme ich pravidlá a usilujeme sa obstáť vo svete, aký reálne je. Asi sa s tým nedá veľa urobiť. Ale je príjemné a dobrodružné fantazírovať, čo by asi bolo, keby svet patril nám.