Rovnaká sadzba dane pre firmy, živnostníkov, zamestnancov aj poberateľov úrokov mala svoje výnimky. Žiadna daň sa neplatila napríklad z vyplatených podielov na zisku firiem. Dnes je sadzba tejto dane vo výške sedem percent. Nová vláda pravdepodobne túto daň opäť stlačí, napriek očakávanému obrovskému deficitu verejných financií, možno v budúcich rokoch na nulu, s falošným argumentom, že zdaňovanie dividend je dvojitým zdanením. Daň zo zisku platia pritom firmy a daň z dividend akcionári. V mnohých prípadoch ide pritom o úplne odlišné osoby. Firmy v zahraničí, ktoré pýtajú pomoc od štátov ako kompenzáciu strát z dôvodu pandémie, žiadne dividendy tento rok vyplácať nebudú. Najmä preto, že by štátne príspevky s prívlastkom COVID-19 museli vrátiť späť do verejných zdrojov.
Na Slovensku dnes platia firmy daň vo výške 21 percent. V prípade firiem a živnostníkov s obratom do stotisíc eur daň predstavuje iba 15 percent. Zamestnanci s ročným základom dane 37 163 eur po odpočte povinných sociálnych a zdravotných odvodov zaplatia z príjmu presahujúceho túto hranicu 25-percentnú daň. V Rakúsku by pritom platili až 42 % a pri príjme nad 50-tisíc eur dokonca 55 %. Slovensko v porovnaní so zahraničím nemá vysoké dane a vzhľadom na vízie vlády v tomto období ani priestor pre znižovanie daní mať nebude. Najmä pokiaľ ide o väčšie spoločnosti. Okrem ekonomickej krízy spôsobenej koronavírusom sa musíme popasovať aj s faktúrami za 14 nových amerických stíhačiek, za ktoré sme už prvú tretinu ich ceny bezmála vo výške 1 miliardy zaplatili.
Slovenský sen o rovnej dani je v krajinách EÚ anomáliou. Rovná daň je často synonymom neschopnosti krajiny efektívne vyberať dane od daňovníkov s vysokými príjmami a radšej vyťahuje peniaze od ľudí s priemerným príjmom. Naprieč Európou dnes rezonujú iniciatívy o potrebách budovania silnejšieho štátu. Súčasne s tým dostávajú väčší priestor názory poukazujúce na sociálnu nerovnosť a roztváranie nožníc medzi chudobnými a bohatými.
Lídrom v presadzovaní sociálnej spravodlivosti vo svete je francúzsky ekonóm Thomas Piketty, ktorý vo svojej najnovšej knihe Kapitál a ideológia deklaruje potrebu obmedzenia koncentrácie bohatstva a oklieštenie hlasovacích práv najväčších akcionárov maximálne na desať percent. Zároveň v knihe navrhuje, aby zamestnanci podnikov mali právo obsadiť až 50 percent kresiel v správnych radách veľkých spoločností. Východisko z bludného kruhu štátnych dlhov vidí predovšetkým v zavedení globálnej dane z majetku.
Kritika kapitalizmu naštrbeného koronavírusom zaznieva aj od nemeckej autorky kníh o globálnych trhových systémoch Ulriky Hermannovej. Podľa nej pandémia pochová ideológie neoliberalizmu a zároveň ľudstvu ukáže, že okrem medziľudskej solidarity neexistuje žiadna iná alternatíva.