V druhom, dôležitejšom pláne zrejme politici pri monitoroch svojich notebookov hľadali spôsob, ako sa vrátiť k agende EÚ, ktorá s príchodom pandémie skončila v ofsajde. Vyzerá to, že si europoslanci, teda politici s nadnárodným alebo nenárodným mandátom, uvedomili, že únia fakticky prestala existovať, hoci ju nik formálne nezrušil. Obnoviť totiž možno iba to, čo zaniklo.
Všetci tí poslanci, úradníci a zamestnanci inštitúcií EÚ by už nepochybne radi riešili zásadné veci, napríklad hybridné hrozby, stav demokracie u susedov, rozpočtovú nezodpovednosť či konflikt záujmov jedného bohatého premiéra. Určite im chýba debata o klimatickej zmene, zelenej energii, ľudských právach migrantov… Nájde sa toho veľa, čo dnes nikoho nezaujíma, pretože prioritou je, ako prežiť a ako v prípade prežitia žiť.
Obdobie, keď sa pozornosť Európanov sústreďuje na lokálnych epidemiológov a politikov, sa určite raz skončí, ale zatiaľ nevieme kedy. Má zmysel obnovovať úniu za situácie, keď hrozí, že príde ďalšia vlna pandémie a znovu sa zatvoria hranice, ktoré sa nesmelo chystáme otvoriť?
Mimochodom, nie je to EÚ, ktorá hranice otvára či zatvára, a europoslanci sú tí poslední, ktorých názor nás zaujíma. Dnes sú lekári, zdravotné sestry či predavačky v potravinách asi tak desaťkrát dôležitejší ako títo poslanci. Určite si tento detail všetci budeme nejaký čas pamätať.
„Obnoviť“ EÚ sa iste podarí. Ťažšie bude udržať ju pri živote. Viacero signálov naznačuje, že niektorí členovia sa v „klube pre vyvolených“ cítia odstrčení, iným je tam tesno, ďalší majú pocit, že na členstvo doplácajú. Súvisí to asi s tým, že z pôvodne mierového projektu sa v priebehu času stal projekt rýdzo biznisový.
Reční sa síce o hodnotách, spolupráci a solidarite, no v praxi to jediné, čo EÚ zaujíma, sú transfery peňazí. Kým sme žili vo svete, v ktorom peniaze boli až na prvom mieste, nebilo to tak do očí. Pandémia však z posadnutosti Európskej únie inkasovaním a prerozdeľovaním peňazí cez noc spravila handikep.
Ak má EÚ prežiť, a v našom záujme je, aby prežila, najlepšie by bolo obnoviť ju ako platformu, ktorej hlavným a najlepšie i jediným poslaním by bolo zachovať na starom kontinente mier. Vrátiť sa ku koreňom. Únii by prospela redukčná diéta, zoštíhlenie, zjednodušenie.
Pomohlo by zrušenie Európskeho parlamentu, z ktorého je viac zlej krvi ako osohu. Dôležité veci nech rieši Európska rada, pozostávajúca z premiérov a prezidentov členských štátov, pretože to je skutočne kompetentný orgán, ktorému by mala byť naporúdzi drobná, profesionálna a apolitická Európska komisia.
Určite nám netreba obnoviť stav, keď sa v europarlamente vážne riešilo, ako z lavíc poslancov odstrániť „neporiadok“ – vlajočky krajín, za ktoré boli zvolení.