Nejde iba o zvýšenie počtu nezamestnaných, ale aj o prudký nárast počtu pracovníkov, ktorým firmy skrátili úväzky, zrušili odmeny a zostrihali šancu privyrobiť si nadčasmi alebo brigádnickou prácou na dohodu o vykonaní práce a pod.
COVID-19 rozožiera naše verejné financie, zdravie a peňaženky jednotlivcov, zhoršuje i parametre budúcich penzií. Obdobie nezamestnanosti sa od roku 2003 na Slovensku pre účely odpracovaných rokov pri výpočte dôchodku nezapočítava. Evidovaný uchádzač o zamestnanie by si totiž musel dôchodkové poistenie za toto obdobie dodatočne zaplatiť.
V krajinách EÚ sa zvyšuje rozsah tzv. podzamestnanosti. Tou možno označiť stav, keď jednotlivci dosahujú pracovný príjem na výrazne skrátené pracovné úväzky, alebo iba na živnosť s nepravidelnými nízkymi príjmami. Čoraz viac ľudí sa musí uspokojiť s prácou na dohodu o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce. Nehovoriac o atypických zmluvách, z ktorých sa neplatia odvody poistného, a preto sa ani nezohľadňujú pri výpočte dôchodku.
Problémom v nasledujúcich rokoch čoraz viac bude pracovné uplatnenie ľudí starších ako 55 rokov, ktorí v dôsledku krízy prídu o pracovné miesta. Flexibilita trhu práce v reálnych podmienkach znamená zvyčajne jednoduchšie prepúšťanie pracovníkov, ktorých firma považuje za nadbytočných.
Otázka uplatniteľnosti starších na trhu práce sa týka aj Rakúska. Preto naši susedia uvažujú o tom, že by 60-roční a starší zamestnanci, ktorí stratili prácu, dostávali 14-krát ročne až do doby nároku na riadny starobný dôchodok 1 500 eur čistého. Vianočný a dovolenkový dôchodok v plnej výške dostávajú všetci penzisti aj teraz.
V súčasnosti majú rakúski muži priemerný starobný dôchodok vo výške 1 453 a ženy 957 eur. Pokiaľ by sa jednotný sociálny dôchodok zaviedol pre všetkých ľudí nad 60 rokov, získali by na tom najmä ženy, ktorým vzniká nárok na penziu skôr ako väčšine slovenských žien, už vo veku 60 rokov. Musia sa však uspokojiť s tým, že ich penzie sú z dôvodu nižšieho počtu odrobených rokov, pracovných pomerov na polovičný alebo štvrtinový úväzok a období starostlivosti o deti nižšie ako u mužov.
Najlepšie penzie popri manažéroch na dôchodku majú osobitne úradníci, ktorých priemerný dôchodok predstavuje až 2 454 eur brutto mesačne. Do úvahy treba brať skutočnosť, že alpskí seniori s vysokými dôchodkami nie sú poistencami štátu a ich penzia podlieha povinným zdravotným odvodom.
Programové vyhlásenie novej vlády SR avizuje v budúcich štyroch rokoch zmeny v dôchodkovom zabezpečení v 1. aj 2. pilieri. To nebude vzhľadom na nedávne zmeny v nastavení minimálnych dôchodkov bez ohľadu na výšku zaplatených odvodov jednoduché a určite z pohľadu živnostníkov a špekulantov platiacich odvody iba zo symbolických vymeriavacích základov ani populárne.
Na vážkach politických rozhodnutí zostáva tiež nedoriešená otázka tzv. preddôchodkov. Tie by sa mali týkať ľudí, ktorým do penzie chýbajú viac než dva roky a mohli by v prechodnom období žiť z vlastných úspor doplnkového dôchodkového sporenia.