Vedia to aj tí, čo pomocou strachu chcú ovládať druhých a manipulovať s nimi. Sú ľudia, ktorí šíria okolo seba strach a paniku celkom vedome, ale aj takí, čo to robia nevedome. Dôvodov na strach vždy bolo, je a bude dostatok.
Druhou vecou s obrovskou mocou nad človekom je pravý opak tej prvej. Ide o najpozitívnejšiu z emócií — lásku. Pre ňu je človek takisto schopný konať až tak, že poprie sám seba, len aby vyhovel svojmu objektu lásky. Láske ťažko rozkázať či prikázať.
Nemáme údaje o tom, ktorá moc nad človekom je väčšia, či moc strachu, alebo lásky.
V treťom prípade by sa možno nejaké dáta našli, ale ani ich nepotrebujeme. Ide o moc peňazí nad ľuďmi, ktorá prevláda aj nad prvými dvoma. Kvôli peniazom ľudia pracujú, ba žijú. Kvôli peniazom sú schopní podávať výkony, no i klamať, predávať sa, podplácať či zabíjať.
Moc peňazí je univerzálna, priťahuje a determinuje myslenie aj konanie mnohých. Sú ľudia, ktorí si myslia, že mať peniaze, znamená mať všetko. A nemať peniaze, znamená nemať nič.
Vzorov naokolo máme tiež dostatok. Od reklám cez súťaže o výhry až po „ideál“ milionára. Treba len získať peniaze, aby potom „pracovali“ pre nás a za nás samy. Teda aby peniaze vyrábali peniaze. To je vraj ten najlepší životný štýl aj osud.
Aby nedošlo k omylu, musíme rozlišovať medzi peniazmi ako prostriedkom a peniazmi ako cieľom. Tie ako prostriedok na živobytie potrebujeme všetci úmerne našej schopnosti zarábať ich. Premieňame tieto prostriedky na životné potreby, alebo aj na niečo ďalšie.
V takýchto prípadoch máme pred sebou cieľ, ktorý považujeme za hodnotný a voči ktorému peniaze sú iba prostriedkom. Úmerne peňažným prostriedkom dosahujeme nepeňažné ciele. Peniaze môžu byť aj dôsledkom – odmenou za užitočnú činnosť a službu.
Cieľom sú peniaze vtedy, keď sa stanú pre niekoho najvyššou hodnotou. Keď na ich získavanie slúžia ako prostriedok nepeňažné hodnoty a sily, schopnosti, čas, druhí ľudia atď. Keď im obetujeme všetko, a navyše ich nikdy nemáme dosť. Alebo čím viac ich máme, tým viac ich chceme mať.
Hromadenie peňazí ako samoúčel dáva pocit moci a ani sme si nevšimli, že je to opačne. Že sú to peniaze, ktoré nás majú v moci.
Nielen materiálna, ale aj spoločenská moc peňazí nad ľuďmi sa prejavuje aj vtedy, keď sú prostriedkom, no na morálne pochybné a nelegitímne ciele. Teda na nezaslúžené výhody, úľavy, tituly, funkcie či dokonca odpustené tresty. Peniaze ako najmocnejší prostriedok korupcie, ktorý vybaví takmer všetko.
Slávny výrok britského historika a politika lorda Johna Dalberga-Actona o moci môžeme parafrázovať: Peniaze korumpujú a veľké peniaze korumpujú vo veľkom.
Žiadna očista žiadnych orgánov štátnej moci sa nepodarí, pokiaľ sa nezmení spoločenský a morálny postoj k peniazom. Taká zmena sa rovná kultúrnej zmene.