Deti a pramene práva

Je síce deň po sviatku detí, ale ďalší názor im venovaný sa znesie. Na Slovensku bude asi sotvakedy nadbytočné hovoriť o nich ako o budúcnosti a záujme nás všetkých. Veď sa to často nedeje.

02.06.2020 15:00
6

Politici sa takým rečiam skôr vyhýbajú. Azda z obavy, že by to znelo ako klišé. Alebo aby ich neprichytili pri dvojtvárnosti. Zrejme tušia, ako ľahko sa dá ukázať, že vyzdvihovanie detí ako centra našich snáh a hovorenie o sledovaní najlepšieho záujmu najmladšej generácie pri spravovaní krajiny sa u nás nepremieta do činov, ktoré by dôsledne odstraňovali biedu z ich života.

Nadšencovi rečniacemu o vymaňovaní detí z chudoby možno kedykoľvek vmiesť do tváre škaredý údaj o raste provizórnych obydlí, do ktorých sa uchyľujú sociálne slabšie rodiny.

Nie je ťažké ani ukázať na rozpor medzi proklamáciami o investovaní do detí a ďalšími politickými zámermi. Ich záujmom protirečí nemálo legislatívnych noriem a opatrení. Takých, ktoré vyzdvihujeme pre blahodarné fiškálne či rozpočtové účinky a tiež takých, ktoré vraj vedú dospelé obyvateľstvo k prevzatiu zodpovednosti za životné podmienky a sú tak v harmónii s verejnou mienkou. Lebo tá je na Slovensku tvrdá a žiada pomôcť len tomu, kto sám dal alebo sa o to preukázateľne usiloval.

Ak dieťa prišlo na svet do mizerných, zdraviu škodlivých bytových pomerov, pre prísnu verejnú mienku to nie je dôvod, aby sa jeho rodine uľahčila cestu k bývaniu, ktoré by spĺňalo priestorové a hygienické požiadavky. Máloktorý miestny politik a už vôbec nie člen zákonodarného zboru či predstaviteľ exekutívy si dovolí ísť proti verejnej mienke alebo dokonca sa ju pokúsi meniť.

Verejná mienka ale nie je prameňom práva, povedala poslankyňa Anna Záborská v parlamentnej diskusii. V replike na argument kolegu, ktorý sa pokúšal obhajovať osvetovú prácu ombudsmanky odkazom na zistenú verejnú mienku ohľadom výchovy detí v rodinách s dvoma mamami či dvoma otcami.

Na Záborskej výrok nik nereagoval. Hádam z úcty k nej či v snahe neupozorňovať na to, aké svetlo jej výrok vrhá na Matovičov predvolebný prieskum mienky verejnosti a jeho spojenie s vládnym programom.

Záborskej odmietnutie verejnej mienky ako prameňa práva by však nemalo byť zabudnuté. Veď na Slovensku práve verejná mienka odolne zabraňuje, aby sa zákony a verejné politiky, ktoré ovplyvňujú životné podmienky a šance detí, výdatnejšie opierali o pramene práva, o ktorých nepochybuje žiadna učebnica.

Na strane detí a zlepšovania ich životných podmienok stojí Dohovor o právach dieťaťa. Tento a ďalšie medzinárodné dokumenty, ktoré stoja nad Ústavou SR, žiadajú dať bokom požiadavku okamžitej reciprocity, ktorú neustále nastoľuje verejná mienka.

Aj to, čo učebnice nazývajú materiálnym prameňom práva, stojí na strane detí: poznatky a fakty o devastujúcom pôsobení mizerných životných podmienok, stiesneného a nezdravého bývania, ktoré práva tých najmenších na harmonický rozvoj ničia už v prvých mesiacoch či rokoch života.

Väčšina zákonodarcov si zrejme tak ako poslankyňa Záborská nahlas neprizná, že by verejná mienka bola u nás prameňom práva. Treba im však pripomenúť aspoň raz ročne, že jej tiché využívanie a riadenie sa ňou ničí šance jednej generácie detí za druhou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
6 debata chyba
Viac na túto tému: #životné podmienky #verejná mienka #rodiny #reciprocita #poslanci #Dohovor o právach dieťaťa #deti #Anna Záborská