Potravinová sebestačnosť: A ešte tú o Červenej Čiapočke?

V českom parlamente, a nie iba tam, vyvolala rozruch iniciatíva na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti štátu. Novela zákona, podľa ktorej by na pultoch českých obchodov malo byť budúci rok prinajmenšom 55 percent domácich potravín a do siedmich rokov až 85 percent, má síce logiku, ale iba minimálnu šancu na úspech.

04.06.2020 13:00
12

S ťažkým srdcom sa od iniciatívy z pera poslankyne za hnutie ANO dištancoval jeho predseda, premiér Andrej Babiš. Z uprednostnenia českých potravín by totiž profitovala jeho bývalá firma Agrofert, a to si Babiš politicky nemôže dovoliť. Opozícia a médiá by ho zožrali zaživa.

V dnešnom drsnom svete, keď strácame ilúzie o pohnútkach integrácie a pocítili sme riziká globalizácie, dostáva sebestačnosť, či už potravinová, energetická alebo všeobecne ekonomická, strategický rozmer. Politická debata ale meniace sa paradigmy nereflektuje.

Zatiaľ čo ceny potravín v obchodoch aktuálne rastú, ich kvalita klesá a sortiment sa zužuje, proti potravinovej sebestačnosti sa straší zvýšením cien, horším výberom a nižšou kvalitou. Hlavné slovo navyše nemajú potravinári, no obchodníci, ktorí na jednej strane tlakom na nízke ceny nútia producentov znižovať kvalitu a na druhej strane vďaka monopolu diktujú spotrebiteľom čoraz vyššie ceny.

Úsilie o potravinovú sebestačnosť koliduje s princípom voľného pohybu tovaru, takže dosiahnuť ju v rámci Európskej únie je nemožné. Hovoriť o tom, že by sme opäť mali mať v obchodoch zeleninu, ovocie a potraviny, ktoré sa u nás vždy pestovali, respektíve vyrábali, nemá zmysel, ak sa súčasne nebude vecne debatovať o reforme EÚ.

Únia totiž v záujme nadnárodných spoločností preferuje lokálnu nesebestačnosť i tam, kde to je ekonomicky, ekologicky či energeticky absurdné. Tlak na reformu voľného trhu ale musí prísť od spotrebiteľov a impulzom, ktorý ich presvedčí, že potravinová sebestačnosť má zmysel, budú až predražené nekvalitné potraviny v poloprázdnych regáloch.

Mimochodom, o zmysle povinných kvót pre domáce potraviny v Česku pochybujú súkromní poľnohospodári, ktorí nevidia rozdiel medzi tým, či trh ovládnu cudzinci, alebo lokálni agrobaróni.

Asociácia súkromníkov vraj eviduje rastúci počet spotrebiteľov, ktorí „čoraz častejšie vyhľadávajú čerstvú a kvalitnú produkciu s vyššou zárukou, že pri nákupe nebudú oklamaní. To im môžu, na rozdiel od priemyselných a anonymných výrobcov, zaručiť konkrétni spracovatelia, napríklad sedliaci z rodinných fariem“. Znie to pekne, no realista so skeptikom na toto želanie, ktoré je otcom myšlienky, nepochybne povedia: „A ešte tú o Červenej Čiapočke?“

Nevieme, čo bude so sebestačnosťou, ale vieme, čo nebude. Opozícia síce v odmietaní potravinovej sebestačnosti nie je jednotná, no v žiadnom prípade nepríde za Babišom s prosbou, aby využil kontakty na svoju bývalú firmu a v štátnom alebo verejnom záujme loboval za to, aby sa Agrofert z repky preorientoval na zemiaky, paradajky, cesnak, cibuľu, uhorky… a aby sme neboli odkázaní trebárs na marockých gastarbeiterov v Španielsku

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
12 debata chyba
Viac na túto tému: #sebestačnosť #Potraviny #globalizácia #Európska únia #Andrej Babiš #Agrofert