S ťažkým srdcom sa od iniciatívy z pera poslankyne za hnutie ANO dištancoval jeho predseda, premiér Andrej Babiš. Z uprednostnenia českých potravín by totiž profitovala jeho bývalá firma Agrofert, a to si Babiš politicky nemôže dovoliť. Opozícia a médiá by ho zožrali zaživa.
V dnešnom drsnom svete, keď strácame ilúzie o pohnútkach integrácie a pocítili sme riziká globalizácie, dostáva sebestačnosť, či už potravinová, energetická alebo všeobecne ekonomická, strategický rozmer. Politická debata ale meniace sa paradigmy nereflektuje.
Zatiaľ čo ceny potravín v obchodoch aktuálne rastú, ich kvalita klesá a sortiment sa zužuje, proti potravinovej sebestačnosti sa straší zvýšením cien, horším výberom a nižšou kvalitou. Hlavné slovo navyše nemajú potravinári, no obchodníci, ktorí na jednej strane tlakom na nízke ceny nútia producentov znižovať kvalitu a na druhej strane vďaka monopolu diktujú spotrebiteľom čoraz vyššie ceny.
Úsilie o potravinovú sebestačnosť koliduje s princípom voľného pohybu tovaru, takže dosiahnuť ju v rámci Európskej únie je nemožné. Hovoriť o tom, že by sme opäť mali mať v obchodoch zeleninu, ovocie a potraviny, ktoré sa u nás vždy pestovali, respektíve vyrábali, nemá zmysel, ak sa súčasne nebude vecne debatovať o reforme EÚ.
Únia totiž v záujme nadnárodných spoločností preferuje lokálnu nesebestačnosť i tam, kde to je ekonomicky, ekologicky či energeticky absurdné. Tlak na reformu voľného trhu ale musí prísť od spotrebiteľov a impulzom, ktorý ich presvedčí, že potravinová sebestačnosť má zmysel, budú až predražené nekvalitné potraviny v poloprázdnych regáloch.
Mimochodom, o zmysle povinných kvót pre domáce potraviny v Česku pochybujú súkromní poľnohospodári, ktorí nevidia rozdiel medzi tým, či trh ovládnu cudzinci, alebo lokálni agrobaróni.
Asociácia súkromníkov vraj eviduje rastúci počet spotrebiteľov, ktorí „čoraz častejšie vyhľadávajú čerstvú a kvalitnú produkciu s vyššou zárukou, že pri nákupe nebudú oklamaní. To im môžu, na rozdiel od priemyselných a anonymných výrobcov, zaručiť konkrétni spracovatelia, napríklad sedliaci z rodinných fariem“. Znie to pekne, no realista so skeptikom na toto želanie, ktoré je otcom myšlienky, nepochybne povedia: „A ešte tú o Červenej Čiapočke?“
Nevieme, čo bude so sebestačnosťou, ale vieme, čo nebude. Opozícia síce v odmietaní potravinovej sebestačnosti nie je jednotná, no v žiadnom prípade nepríde za Babišom s prosbou, aby využil kontakty na svoju bývalú firmu a v štátnom alebo verejnom záujme loboval za to, aby sa Agrofert z repky preorientoval na zemiaky, paradajky, cesnak, cibuľu, uhorky… a aby sme neboli odkázaní trebárs na marockých gastarbeiterov v Španielsku