Ovocie hnevu

05.06.2020 16:00

Policajnú brutalitu a rasizmus v Spojených štátoch môžeme (úplne oprávnene) odsudzovať. Reči a činy prezidenta Trumpa môžeme (úplne oprávnene) považovať za nechutné. Od koketovania s nasadením armády proti demonštrantom cez prilievanie oleja do ohňa nenávisti, detinské vyviňovanie sa po systematické nadbiehanie bielej rasistickej čvarge.

Spojené štáty majú dlhodobý problém s hlboko zakoreneným rasizmom. Prípadov policajnej brutality a zneužívania moci voči ľuďom inej farby pleti je mnoho a len pri menšine bola svedkom kamera – ako pri vražde Georgea Floyda.

No v (úplne oprávnenom) hneve a znechutení by sme nemali zabúdať, že to zďaleka nie je len americký problém. Čína urobila zo systematickej diskriminácie Ujgurov štátnu politiku. Hoci počet rasovo motivovaných vrážd v Rusku v posledných rokoch poklesol, Rómovia či ľudia s kaukazským alebo so stredoázijským pôvodom sú stále obeťami diskriminácie. Podnecovanie xenofóbie a rasizmu sú súčasťou politického diskurzu a štátna moc zneužíva protiextrémistickú legislatívu v rastúcej miere proti demokratickej opozícii.

Nemusíme ostať len pri autokratických režimoch. Svojho Georgea Floyda má aj Francúzsko – v roku 2016 zomrel v policajnom zadržaní dvadsaťštyriročný Adama Traoré. Oficiálnou príčinou bolo zlyhanie srdca, pitva ukázala na následky policajnej brutality. V roku 2015 umrel na následky policajného zásahu v Haagu Mitch Henriquez.

Mohli by sme pokračovať ďalej. Aj Európa má svoj problém s neprimeraným, nadmerným používaním sily voči ľuďom inej farby pleti, s rozšíreným rasizmom a xenofóbiou. A riadne veľký. Môžeme cítiť zhrozenie nad tým, čo sa deje v USA. Môžeme kritizovať amerického prezidenta. Ale nemáme dôvod robiť to s pocitom morálnej nadradenosti.

Vo svojom (úplne oprávnenom) hneve by sme sa mali obzrieť aj bližšie k domu. V roku 2001 bol na policajnej stanici umučený Andrej Szendrei. Iste, bolo to pred dvadsiatimi rokmi. Odvtedy štátne inštitúcie vrátane polície urobili viacero krokov na potlačenie rasizmu vo vlastných radoch. Napriek tomu mohla polícia v r. 2013 brutálne zmlátiť Rómov v Moldave nad Bodvou, o dva roky si dať repete vo Vŕbnici. Pod vrcholom medializovaných prípadov sa ukrýva ľadovec fyzického násilia, ponižovania, nerešpektovania práv, ktorý často nik nenahlási. Z nevedomosti, zo strachu alebo presvedčenia, že sa páchateľom aj tak nič nestane.

To nie je problém „pár zhnitých jabĺk“. V USA ani u nás. Brutalita a rasizmus sú ovocím presvedčenia o beztrestnosti. Dokonca oprávnenosti. Na konci dňa si predsa dosť ľudí pomyslí, že „asi si to zaslúžili“.

Môžeme (možno mali by sme) odsúdiť násilie vo všetkých jeho podobách. To ale neznamená nerozlišovať. Môže mať podobu náhleho výbuchu hnevu, frustrácie. Dezorganizovanej deštrukcie. No násilím je aj systematické potláčanie práv. Štátnou mocou organizovaná, podporovaná alebo tolerovaná diskriminácia. Tiché, každodenné násilie oberajúce o ľudskú dôstojnosť, plodiace ovocie hnevu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#USA #Rómovia #rasizmus #policajná brutalita #Moldava nad Bodvou #George Floyd #Donald Trump
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku