V Bratislave to tak bolo napríklad po prvej svetovej vojne, keď legionári zlikvidovali mramorové súsošie s Máriou Teréziou. Dnes by sme boli na ňu nielen pyšní, ale mohli by sme ju ukazovať turistom ako spojovací mostík paneurópskej histórie.
Druhým známym prípadom v Československu bolo odstránenie megalomanského pomníka J. V. Stalinovi postaveného v roku 1955 nad Prahou. Po verejnom pranierovaní Stalinových zverstiev novým vládcom ZSSR Nikitom Chruščovom na 20. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu sa monument stal politicky neprijateľným. Preto sa ho vedenie KSČ rozhodlo bez akéhokoľvek vysvetľovania v nasledujúcich rokoch odstrániť.
Išlo o najväčšiu sochu Stalina na svete. Československo ešte počas jeho života vydalo v roku 1949 k 70. výročiu narodenia tohto diktátora pamätné strieborné mince v nominálnej hodnote 50 a 100 Kčs.
Zvečniť sa na strieborné pamätné mince dal v roku 1951 dokonca aj predseda KSČ a prezident „ľudovodemokratickej“ republiky Klement Gottwald. Pritom od rozpadu Rakúsko-Uhorska platilo nielen u nás nepísané pravidlo, že žijúci potentáti sa na platidlách zvečňovať nemajú.
Možno sa nechali vtedajší budovatelia blahobytu spoločnosti, kde nebude existovať vykorisťovanie, inšpirovať vtedy ešte nedávnou históriou slovenského štátu, kde bol na pamätných strieborných minciach z roku 1941 a 1944 zobrazený portrét Jozefa Tisa. Teda človeka, ktorý bol v roku 1947 označený za vojnového zločinca zodpovedného za odvlečenie väčšiny židovského obyvateľstva do nacistických koncentračných táborov smrti.
Dôvodom razby miliónov strieborných dvadsať- a päťdesiatkorunáčok počas vojny pritom bolo podľa pamätí excelentného ekonóma v danej dobe profesora Imricha Karvaša zachránenie striebra v zásobách Slovenskej národnej banky pred ich ukradnutím Nemeckou ríšou.
Karvaš zastával až do vypuknutia SNP napriek svojim antifašistickým názorom post guvernéra tejto banky. Jeho zásluhou sa podarilo tlmiť počas vojny inflačné tlaky a zabezpečovať zásobovanie. Napriek jeho zásluhám na financovaní SNP ho neskôr dvakrát odsúdili ako nepriateľa národa.
Vo svojej knižnej monografii Základy hospodárskej vedy vydanej v roku 1947 totiž upozornil na to, že spoločnosť komunistického typu nedokáže produktivitou práce a následne aj životnou úrovňou konkurovať vyspelým trhovým ekonomikám.
Rozsiahlu spoločenskú diskusiu a protesty Ruska od minulého roka vyvoláva socha maršala Ivana Koneva, ktorý velil Červenej armáde pri oslobodzovaní Prahy spod jarma fašizmu na jar 1945. Sochu na jar tohto roku po rozličných pokusoch vandalov o jej poškodenie odložili do depozitára.
Dôvodom je vraj kontroverzná minulosť Koneva, najmä pokiaľ ide o jeho angažovanosť v potlačení povstania v Maďarsku v roku 1956 a neskôr obrodného procesu humanizácie socializmu v Československu v roku 1968.