A tak sa v Amerike rozpadá aj sen, že každý môže byť milionár, lebo bohatstvo sa zázračne preleje od bohatých do nižších vrstiev. USA sú síce najbohatším štátom na svete, ale nedokážu zaviesť obyčajné zdravotné poistenie a bezpodmienečnú prvú pomoc pre každého. Vybudovali špičkové súkromné univerzity, ale mesto New York počas koronakrízy váhalo so zavretím škôl, pretože tri štvrtiny detí pochádzajú z nízkopríjmových rodín a stotisíc žiakov, každé desiate dieťa, je bez domova. Ak by zavreli školy, nemali by sa kde umyť a najesť. Vážia si občianske slobody natoľko, že držba zbraní je nedotknuteľná, ale 12 % ľudí žije v úplnej chudobe.
Takmer všetko v živote závisí od štartovacej čiary. Pokiaľ sa niekto narodí do úspešnej, v americkom poňatí hlavne belošskej, rodiny s dobrým príjmom a vyhliadkami, nie je to to isté, ako keď sa niekto narodí v Bronxe. Životné šance takýchto detí sa dajú vyrovnávať, len ak majú dobré verejné školy, normálne zdravotné poistenie a nevyhnutnú podporu na trhu práce. Inak sa chudoba a násilie spojené s dostupnosťou zbraní na zanedbaných predmestiach iba generačne zopakujú.
Jeden z architektov sociálneho štátu, ekonóm Keynes, tvrdil, že chudobu a veľkú nerovnosť netreba odstraňovať iba z humánnych pohnútok, ale aj z čisto racionálnych dôvodov. Pretože čím viac ľudí sa dostane do nezvládnuteľnej situácie nízkeho príjmu, tým skôr je v takých komunitách „zarobené“ na sociálne problémy, biedu a živnú pôdu pre kriminalitu. Alebo pre politikov, ktorí zneužijú ich postavenie a zmobilizujú ich na svoje rasistické a fašizujúce ciele.
Pri informovaní o situácii z get dobre vidno dvojaký meter, aký používame na bohatých a chudobnejších. Kradnúť v malom je odsúdeniahodné. Hladní, čo ukradnú jedlo, idú do väzenia, ale krádež vo veľkom sa považuje za šikovnosť podnikateľa. Rozbíjanie výkladov a vykrádanie obchodov počas protestov sa považujú za ťažký prečin a úplnú diskvalifikáciu inak dôležitého zápasu o práva Afroameričanov. Prečo sa fakt, že najväčšie americké korporácie vďaka Trumpovi zaplatili najnižšie dane za posledných 30 rokov, nepovažuje za obrovskú krádež na verejných financiách s reálnymi dôsledkami na životy ľudí?
Čo majú robiť ľudia, ktorí celý život nemajú rovnaké šance, nie sú dostatočne vzdelaní, napriek tomu, že pracujú, majú nízky príjem alebo sú vnímaní ako problémoví, lebo patria k nejakému etniku alebo farbe pleti? A zároveň disproporčne riskujú život rukou policajtov, zbrutalizovaných vysokou mierou kriminality a vlastnou beztrestnosťou? Kto si všimol, že drvivá väčšina súčasných protestov proti policajnému násiliu bola bez incidentov a mierumilovná? A že takých mierumilovných protestov, prosieb, článkov a akcií boli tisíce, a nikoho to nezaujímalo, takmer nič to v konečnom dôsledku pre ľudí nezmenilo? Ľudia ako Trump by si mali uvedomiť, že sociálne problémy a nerovnosť sa nevyriešia poslaním armády do ulíc, jedine tým môžu vyprovokovať občiansku vojnu.