Medzi prezidentmi panovala rivalita a nemal som pocit, že som svedkom čohosi historického. Nakoniec som vtedy vznik Visegrádskej skupiny nekomentoval. Diali sa dôležitejšie veci. I preto ma udivuje, že Visegrádska skupina stále existuje. Za tých 29 rokov sa napísalo neúrekom komentárov o jej zbytočnosti či dokonca škodlivosti. Všetko márne, V4 je nesmrteľná.
I dnes, keď sa stretajú páni Matovič, Babiš, Orbán a Duda, sa dôvodne predpokladá, že k zmysluplnému spoločnému stanovisku nedospejú. Na stole budú mať návrh Európskej komisie, ako na zažehnanie koronakrízy vyčleniť a rozdeliť 750 miliárd eur. Slovensku a Poľsku sa návrh pozdáva, Česko a Maďarsko ho odmietajú… Ako sa môže také stretnutie skončiť? Skončí sa ako vždy skvele. Bez ohľadu na agendu a nezávisle od toho, čo sa podpíše či nepodpíše.
Čaro V4 spočíva v tom, že ide o neformálne priateľsky susedské spoločenstvo. Ak pri debate všetci dospejú ku zhode, je to fajn, ak nedospejú, neprekáža to. Visegrádska skupina navyše pripomína ponornú rieku. Sú obdobia, keď o nej dlho nepočuť, aby sa potom z ničoho nič vynorila, umožnila politikom spoločné fotografovanie, a opäť sa kamsi vyparí.
V4 je stredoeurópsky klub, neoficiálne pôsobiaci vo väčšom oficiálnom európskom klube. Zväčša štáty Visegrádu vystupujú každý sám za seba alebo si v čomsi konkurujú. Občas však vzájomne solidarizujú voči Bruselu a vtedy je okamžite oheň na streche kvôli obave, že na tom skolabuje úniová integrácia. Je prirodzené, že stúpencom hesla divide et impera, rozdeľ a panuj, nikdy nebude V4 po chuti.
Visegrádska skupina nie je jediná aliancia, ktorá existuje v európskom klube. V týchto dňoch o sebe dáva vedieť juhoeurópska partička, ktorú tvoria Taliansko, Španielsko, Grécko, Cyprus a Malta. V spoločnom návrhu naliehajú na Brusel kvôli zavedeniu mechanizmu povinného prerozdeľovania migrantov medzi všetky členské štáty. To je evergreen, ktorý si s nimi tradične notuje silné Nemecko.
Visegrádska skupina a s ňou i Estónsko, Lotyšsko a Slovinsko si solidaritu s európskym juhom predstavujú inak. Namiesto integrácie migrantov ponúkajú „rozšírenie finančnej, technickej, operačnej a expertnej podpory“: radi pomôžeme s ochranou hranice pred pašerákmi. Protiimigračná politika V4 má však podporu i v Rakúsku a Dánsku, podľa ktorých treba hľadať kompromisy a neprichádzať s návrhmi, ktoré iba „oživujú staré nezhody a nútia členské štáty budovať čoraz hlbšie zákopy“.
Keď som v úvode spomenul otcov zakladateľov Visegrádskej skupiny, ich starosťou bolo koordinovať integráciu európskeho východu do západoeurópskych štruktúr. Že by sa raz mohol tento spolok hodiť pri obrane európskeho východu pred dôsledkami naivného, respektíve zištného západoeurópskeho multikulturalizmu, určite netušili. Toho, čo sme u nás netušili o Západe, však bolo viac.