Závery stretnutia premiérov V4 v Ledniciach v čase písania tohto komentára nie sú ešte známe. Vzhľadom na aktuálne európske diskusie a známe pozície Babiša či Orbána však môžeme očakávať variácie na známy visegrádsky evergreen: dajte nám európske peniaze, nechajte si migrantov. Je v záujme Slovenska čo najviac sa od takejto pozície dištancovať.
Úplne zrejmé je to v prípade 750-miliardového európskeho plánu na obnovu ekonomiky po koronakríze. Podľa českého premiéra Babiša je ušitý na mieru krajinám, „ktoré neboli zodpovedné, pokiaľ ide o dlh, rozpočtovú disciplínu či nezamestnanosť“.
Nechajme nateraz bokom otázku morálnej oprávnenosti kritiky z úst politika, ktorý čelí, pokiaľ ide o európske peniaze, brutálnemu konfliktu záujmov a ktorého podnikateľská minulosť má viacero otáznikov spojených s čerpaním a využívaním európskych fondov. Jeho postoj je v prvom rade zavádzajúci a nekonštruktívny. Diskusiu o záchrannom pláne vracia ku konfliktu medzi „rozpočtovo zodpovednými“ a „rozhadzovačnými“, ktorý EÚ, resp. eurozóne znemožnil prijať efektívnu odpoveď na krízu v rokoch 2010 – 2012.
Rovnako môže dopadnúť táto diskusia. Ak sa český premiér obáva, že sa jeho krajine ujde príliš malá časť koláča, mal by používať racionálne argumenty. Nie operovať s predsudkami a floskulami (navyše v tomto prípade irelevantnými), vďaka ktorým nemusí byť vôbec žiaden koláč.
Ešte zarážajúcejší je postup maďarského premiéra. Ten sa rozhodol zorganizovať ďalšiu zo svojich „národných konzultácií“. Občanov sa v nej opýta, či súhlasia s plánom Georga Sorosa na vytvorenie spoločných európskych „perpetuálnych dlhopisov“. S existujúcim návrhom Európskej komisie však nijak nesúvisí. No keď bude Orbán chcieť blokovať celoeurópsku dohodu, bude sa môcť skryť za (prakticky vopred jasný) výsledok verejných konzultácií.
Český i maďarský premiér si pripravujú pôdu na blokovanie záchranného európskeho plánu, s cieľom vytrieskať z neho viac peňazí. Alebo získať ústupky v inej oblasti. Obaja by na to radi použili podporu ostatných krajín V4.
To, čo chcú dosiahnuť, no najmä spôsob, akým to robia, je v rozpore so záujmami Slovenska. Návrh záchranného rozpočtu je pre nás výhodný. Vzhľadom na vážne dosahy koronakrízy na naše hospodárstvo ho budeme potrebovať. A pokiaľ ide o množstvo peňazí, naším skutočným „súperom“ nie je Taliansko alebo Španielsko, ale naša doterajšia neschopnosť čerpať a efektívne využiť prostriedky, ktoré z EÚ dostaneme.
Prvoradým a strategickým záujmom Slovenska je zabezpečiť čo najrýchlejšiu európsku dohodu na viacročnom finančnom rámci a európskom pláne obnovy po koronakríze. V oboch prípadoch (no najmä v tom druhom) nie sú ostatné krajiny V4 ideálnymi spojencami. To neznamená, že sa s nimi nemáme rozprávať. No nesmieme sa nechať vtiahnuť do pozícií, ktoré odporujú našim záujmom. A spojencov musíme hľadať inde.