Vklady v našich bankách prudko stúpajú, no nie v prípade termínovaných. Sporitelia pri nízkych úrokoch nemajú záujem o zmrazenie svojich úspor a radšej držia peniaze na bežných alebo sporiacich účtoch bez viazanosti.
Vklady v najväčších bankách sa úrokujú sadzbami začínajúcimi nulou a pokračujúcimi za desatinnou čiarkou symbolickou číslovkou. Klienti preto preferujú čoraz viac podielové fondy s vidinou ilúzie, že výnosy z nich budú vyššie ako inflácia. Tá sama osebe predstavuje pre sporiteľov špeciálny druh dane, najmä ak je vyššia ako úrok z bankových vkladov. Táto na prvý pohľad skrytá forma dane znižuje kúpnu silu odložených peňazí a pomáha štátom ako dlžníkom splácať ľahšie verejné dlhy na úkor sporiteľov.
V poslednom období sa ako huby po daždi objavujú na trhu ponuky na investovanie do dlhopisov a zmeniek vydávaných finančnými skupinami, ktoré prinášajú päť- a viacpercentné garantované úroky. Žiaľ, túžba po lukratívnych výnosoch z úspor sa spája s prípadným rizikom, že investori svoje peniaze vôbec neuvidia.
Dlžníci – emitenti cenných papierov najväčšie stresy zažívajú práve v čase neistoty alebo ekonomických kríz. To je práve súčasný stav, keď investori namiesto vidiny úrokových výnosov uprednostňujú nákupy zlatých tehličiek a mincí. Prípadne nechávajú peniaze ležať na bezúročných účtoch v pohotovosti s predpokladom, že sa im za ne podarí kúpiť nehnuteľnosť lacnejšie ako doteraz.
Očakávaný pokles cien bytov sa však stane skutočnosťou až vtedy, keď sa začnú vo väčšom rozsahu predávať byty zaťažené hypotékami, ktoré dlžníci pre pokles príjmov prestanú splácať.
Dlhopisy a zmenky finančných skupín v nasledujúcich mesiacoch nebudú mať na ružiach ustlané. Emitenti týchto cenných papierov sa síce oháňajú tým, že ich vydanie v oznámenom limite povolila NBS. Tá však neskúma bonitu firmy, ktorá si takouto formou chce požičať peniaze na trhu od investorov.
Výnosy emisií takýchto nezabezpečených pohľadávok výrazne prevyšujú úročenie úverov. Dlžníci totiž nemajú čím bankám ručiť v prípade, ak by sa rozhodli riešiť finančné potreby klasickým úverom. Vidina štedrých úrokov sa môže ľahko stať pre Slovákov túžiacich napríklad po 7-percentných úrokoch nočnou morou v prípade, ak firma uvedená ako dlžník zo zmenky alebo z dlhopisu požiada súd o reštrukturalizáciu a nedajbože pre insolventnosť vyhlási bankrot.
Niektoré spoločnosti vydávajú dlhopisy cez špecializované firmy určené len na zhromažďovanie peňazí pre materskú spoločnosť. To znamená, že ich úlohou je iba vytváranie dlhov.
Podľa sedliackeho rozumu a dobrých mravov v biznise by malo byť logické, že materská spoločnosť automaticky ručí za záväzky svojej dcéry, ak by sa dostala do finančných problémov. Realita je však taká, že investor sa stáva veriteľom schránkovej firmy často sídliacej v daňovom raji.
Splácanie starých dlhov novými cennými papiermi bude najmä v prípade menších finančných skupín na trhu dosť diskutabilné.