USA sa zaraďujú medzi štáty, ktoré trestný tribunál neuznávajú. Sú v spoločnosti režimov ako Saudská Arábia alebo Sudán. V princípe platí, že kto neuznáva autoritu haagskeho súdu, má na to väčšinou veľmi dobré dôvody – bojí sa, aby tam neskončil sám. A zločinov USA, ktoré by mali ísť pred súd, by bolo na dlhý zoznam.
Americký prezident bol napríklad šikovnými právnymi kľučkami vyňatý spod medzinárodných dohovorov, aby nemohol byť súdený za vojnové zločiny. Nariadil mučenie väzňov formou kontrolovaného topenia, tzv. waterboardingu, v Guantáname, nezákonnej väznici vo vojenskom režime postavenej mimo územia USA na Kube.
Keďže nejaký geniálny vojenský stratég dostal choromyseľný nápad ponúkať vysoké peňažné odmeny za informácie o teroristoch, viete si predstaviť, koľko udaní sa namnožilo na ľudí, čo nemali so žiadnym terorizmom nič spoločné, ale v chudobnej krajine zmietanej vojnou sa im jednoducho niekto za peniaze pomstil. Guantánamo sa zaplnilo pastiermi kôz z plání Afganistanu alebo Jemenu, bez súdu, bez prezumpcie neviny, bez obhajcov, unesených z domu do väznice na inom konci sveta, kde ich fyzicky mučili, aby vydali informácie o Usamovi bin-Ládinovi alebo iných teroristoch, o ktorých mieste výskytu ani operáciách nemali ani poňatia a nemali s tým nič spoločné.
Pred súd by mali byť postavení aj architekti nelegálnej vojny v Iraku, Bushovi poradcovia ako Collin Powel alebo Dick Cheney. Už je to viac ako desať rokov, čo sa na svetlo sveta dostali dôkazy o zločinoch z Iraku – napríklad video o vojakoch, ktorí z helikoptéry strieľajú do skupiny Iračanov bez zbraní, voľne sa rozprávajúcich na ulici, dvaja z nich novinári. Toto video, spolu s dokumentáciou o ďalších desiatkach tisícov nezverejnených zabití Iračanov, zverejnil server WikiLeaks.
Bol niekto obvinený? Nie. Naopak, už desať rokov USA systematicky pracujú na tom, aby zničili človeka, ktorý tie dôkazy publikoval – zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea. Ten momentálne čaká v britskej väznici, či ho vydajú Američanom, vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav sa však možno tohto verdiktu ani nedožije.
Svet nie je čierno-biely, nedelí sa na len dobrých a len zlých. Rovnaký meter platí pre každého a ničomu nepomáhame, ak ospravedlňujeme zločiny americkej armády. Ak konanie Američanov v iných štátoch nemusí podliehať žiadnej verejnej kontrole ani súdu a zatvárame pred tým oči, čo nás oprávňuje mať iný meter na Putina alebo čínskeho Si Ťin-Pchinga? Ich prvý argument vždy je – pozrite sa na kolísku demokracie a ľudských práv USA, robia to isté. Súdenie zločinov americkej armády je krokom k spravodlivosti a uprataním si na vlastnom piesočku. Aj poučením, že je úbohým sebaklamom myslieť si, že keď to robia iní, sú to krvaví diktátori z „osi zla“, ale keď to robíme my, vedú nás „šľachetné úmysly“ a účel posvätí naše prostriedky, bez ohľadu na mŕtvych.