Stínanie hláv vinníkov, osvedčený recept, ktorým vlády odpútavali pozornosť od porúch ekonomického a politického systému, nebude použitý. Vraj nie preto, že hlava je spoľahlivá a koaličná. Ide o to, že to, čo sa javí ako osobnostný problém, má systémové korene a akútne ťažkosti sú prejavom chronického ochorenia. A to nerieši acylpyrín a odnímanie funkcie.
Nedá sa nesúhlasiť. Veď napríklad to, čo niekto nazval titulománia, je dôsledkom desaťročí pozerania na stredoškolákov cez prsty a nafukovaním požiadaviek na výšku vzdelania, v ktorom sa pretekal súkromný sektor s verejným. A tiež toho, že zamestnávatelia vidia v doklade o vysokoškolskom vzdelaní potvrdenie ochoty prispôsobovať sa novým pravidlám a pružne sa učiť novým veciam. A toho, že nedostatok predvídania potrieb sveta dáva flexibilite oveľa vyššiu hodnotu, ako má konkrétna a dôkladná suma vedomostí o určitom poli poznania. A tak sa adorovaniu flexibility prispôsobili aj školy zo zákona existenčne závislé od potreby ľudí získavať úradné potvrdenie svojej flexibility.
Je to zvláštna historická situácia. Vládni nováčikovia sa môžu dištancovať od systému, cítiť sa pritom úprimne a dávať si smelé plány, že ho zreformujú. V oblasti školstva, justície, ekonomiky, bytovej politiky, sociálnej ochrany. Môžu azda aj veriť, že problematické ohniská systému sú jasne ohraničené a v hraniciach rezortných kompetencií.
Počas najhorúcejších mesiacov sa podľa premiéra vláda pustí do rozsekávania problémov, ktoré na nás doliehajú, a navrhovania reforiem. Leto má byť nabité diskusiami, ako nastaviť lepšie pravidlá, nájsť nové možnosti. My môžeme oddychovať, ale vláda vraj bude každý deň organizovať konferenciu venovanú nejakej pálčivej základnej téme. Nejde len o reformu vysokých škôl a preverovania originality diplomových prác, riešiť sa budú ďalšie akútne problémy. Každý si vieme predstaviť rad vecí, ktoré sú hodné diskusie a hľadania riešenia.
Myšlienka dávať v lete dohromady múdre hlavy krajiny a sústrediť sa na spoločenské boľačky a ich súvislosti si nezaslúži ironizovanie.
Premiérov zámer mať reformné leto znie pôvabne ako zámery pánov v poetickom románe Vladislava Vančuru. Len keby zámer mať každý deň konferenciu na inú tému neznel pri jeho agilnosti a obľube jednoznačných áno – nie odpovedí trochu nebezpečne. Nielen preto, že konferencie, ktoré sa majú vysloviť naozaj k veci, sa pripravujú dlhé mesiace. Najmä ak tou vecou sú problémy, ktoré presahujú rezortné hranice a často aj sféru verejného sektora a aj národných kompetencií.
Ide aj o účasť. Kto sa zmobilizuje a bude mať hlas? Skupiny, ktoré sú schopné platiť expertov? A tiež a najmä: pôjde len o náčrt reforiem alebo konferencie odobria ich finálnu podobu? Mám obavy. Úroda rýchlych letných riešení by mohla byť pre krajinu toxická. Preto sa mi premiérov spôsob leta, páni, zdá veľmi podivný.