Veľký hnev z neistoty

Predpokladajme, že Donald Trump jesenné prezidentské voľby prehrá. Nemôžeme ho ešte úplne odpísať, ale predsa: nezvládnutie pandémie, zlá ekonomická situácia a čoraz viac dôkazov o absolútnej neschopnosti prezidenta a chaose jeho administratívy budú pre „stredového voliča“ asi priveľa.

03.07.2020 16:00
debata (11)

Odchod tejto tragicko-komickej figúry z čela Spojených štátov amerických však zďaleka nebude znamenať zvrátenie vlny etno-nacionalistického, autoritárskeho populizmu. Časť príťažlivosti trumpovskej politiky väzí aj v jej schopnosti „víťaziť“. Politickými úspechmi sa rasizmus, xenofóbia či šovinizmus stávali súčasťou politického mainstreamu.

To by volebná prehra trumpizmu vzala, najmä ak bude výrazná. Časť pravice, ktorá videla v nacionalizme a autoritárstve užitočné nástroje na presadenie svojho ekonomického programu, si bude hľadať mainstreamovejších lídrov.

Bolsonaro, Erdogan, Orbán a ďalší, samozrejme, ostanú pri moci aj naďalej (navyše niektorí z nich sú výrazne schopnejšími lídrami než Donald Trump), no priestor pre ich typ politiky bude o niečo užší. Niektorí budú korigovať politický kurz, iní aspoň zmiernia rétoriku.

Nárast neistoty, v mnohých prípadoch sprevádzaný aj rastom sociálnych nerovností, znižuje legitimitu ekonomického systému a vedie k hľadaniu bezpečia v uzavretých hraniciach.

To ale neznamená koniec vlny autoritárskeho, nacionalistického populizmu. Trump (a tí ďalší) nie sú jeho príčinou, sú len jedným zo syndrómov. Otvorenejšie, férovejšie spoločnosti nebude možné vytvárať bez toho, aby sme sa zaoberali príčinami hnevu, na ktorom sa trumpovská politika vezie.

Mark Blyth a Eric Lonergan v knihe Angrynomics hovoria o dvoch druhoch hnevu: morálnom a kmeňovom. Oba sú reakciami na spôsob, akým životy ľudí zmenila v posledných desaťročiach globálna ekonomika. Nárast neistoty, v mnohých prípadoch sprevádzaný aj rastom sociálnych nerovností, znižuje legitimitu ekonomického systému a vedie k hľadaniu bezpečia v uzavretých hraniciach: reálnych, aj symbolických – etnických, kultúrnych, rasových.

Trumpovská verzia populizmu dokázala efektívne využívať istý typ strachu. No hoci sa hlási k „ochrane obyčajného človeka“ (bližší pohľad ukáže, že musí mať správne pohlavie, farbu pleti, národnosť, sexuálnu orientáciu…), príčiny prvého hnevu ešte prehlbuje. Podľa Globálneho indexu práv, zostavovaného Medzinárodnou konfederáciou odborových zväzov, sú medzi desiatimi krajinami najviac porušujúcimi práva a slobody pracujúcich aj Brazília, India, Turecko či Filipíny – krajiny vedené nacionalistickými a autoritárskymi populistami.

Víťazstvá trumpovských populistov boli dôsledkom krízy, ktorá zasiahla globálny kapitalizmus v rokoch 2007 – 2009. Títo politici však nepriniesli viac spravodlivosti, pri moci sa držia živením „kmeňového“ hnevu. Popritom posilňovali koncentráciu moci a majetku. Dnes čelia podobným protestom, aké im pomohli dostať sa k moci.

Problémom je, že porážka autoritárskych, nacionalistických populistov neznamená automaticky víťazstvo liberálnej demokracie. Nie, pokiaľ bude spájať svoj osud so sociálne nespravodlivým ekonomickým systémom.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Donald Trump #globálny kapitalizmus #hospodárska kríza 2008 #nacionalizmus v USA