Veľký hnev z neistoty

03.07.2020 16:00

Predpokladajme, že Donald Trump jesenné prezidentské voľby prehrá. Nemôžeme ho ešte úplne odpísať, ale predsa: nezvládnutie pandémie, zlá ekonomická situácia a čoraz viac dôkazov o absolútnej neschopnosti prezidenta a chaose jeho administratívy budú pre „stredového voliča“ asi priveľa.

Odchod tejto tragicko-komickej figúry z čela Spojených štátov amerických však zďaleka nebude znamenať zvrátenie vlny etno-nacionalistického, autoritárskeho populizmu. Časť príťažlivosti trumpovskej politiky väzí aj v jej schopnosti „víťaziť“. Politickými úspechmi sa rasizmus, xenofóbia či šovinizmus stávali súčasťou politického mainstreamu.

To by volebná prehra trumpizmu vzala, najmä ak bude výrazná. Časť pravice, ktorá videla v nacionalizme a autoritárstve užitočné nástroje na presadenie svojho ekonomického programu, si bude hľadať mainstreamovejších lídrov.

Bolsonaro, Erdogan, Orbán a ďalší, samozrejme, ostanú pri moci aj naďalej (navyše niektorí z nich sú výrazne schopnejšími lídrami než Donald Trump), no priestor pre ich typ politiky bude o niečo užší. Niektorí budú korigovať politický kurz, iní aspoň zmiernia rétoriku.

Nárast neistoty, v mnohých prípadoch sprevádzaný aj rastom sociálnych nerovností, znižuje legitimitu ekonomického systému a vedie k hľadaniu bezpečia v uzavretých hraniciach.

To ale neznamená koniec vlny autoritárskeho, nacionalistického populizmu. Trump (a tí ďalší) nie sú jeho príčinou, sú len jedným zo syndrómov. Otvorenejšie, férovejšie spoločnosti nebude možné vytvárať bez toho, aby sme sa zaoberali príčinami hnevu, na ktorom sa trumpovská politika vezie.

Mark Blyth a Eric Lonergan v knihe Angrynomics hovoria o dvoch druhoch hnevu: morálnom a kmeňovom. Oba sú reakciami na spôsob, akým životy ľudí zmenila v posledných desaťročiach globálna ekonomika. Nárast neistoty, v mnohých prípadoch sprevádzaný aj rastom sociálnych nerovností, znižuje legitimitu ekonomického systému a vedie k hľadaniu bezpečia v uzavretých hraniciach: reálnych, aj symbolických – etnických, kultúrnych, rasových.

Trumpovská verzia populizmu dokázala efektívne využívať istý typ strachu. No hoci sa hlási k „ochrane obyčajného človeka“ (bližší pohľad ukáže, že musí mať správne pohlavie, farbu pleti, národnosť, sexuálnu orientáciu…), príčiny prvého hnevu ešte prehlbuje. Podľa Globálneho indexu práv, zostavovaného Medzinárodnou konfederáciou odborových zväzov, sú medzi desiatimi krajinami najviac porušujúcimi práva a slobody pracujúcich aj Brazília, India, Turecko či Filipíny – krajiny vedené nacionalistickými a autoritárskymi populistami.

Víťazstvá trumpovských populistov boli dôsledkom krízy, ktorá zasiahla globálny kapitalizmus v rokoch 2007 – 2009. Títo politici však nepriniesli viac spravodlivosti, pri moci sa držia živením „kmeňového“ hnevu. Popritom posilňovali koncentráciu moci a majetku. Dnes čelia podobným protestom, aké im pomohli dostať sa k moci.

Problémom je, že porážka autoritárskych, nacionalistických populistov neznamená automaticky víťazstvo liberálnej demokracie. Nie, pokiaľ bude spájať svoj osud so sociálne nespravodlivým ekonomickým systémom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#nacionalizmus v USA #hospodárska kríza 2008 #globálny kapitalizmus #Donald Trump
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku