Proti politickému cynizmu

Netrvalo dlho a koronakrízu vystriedal politický škandál. Stačilo zvolať tlačovku mimoparlamentnej strany a jedna "veľká ryba" sa ocitla v jej osídlach. Pre oponentov vlády, otvorených či skrytých, je to voda na ich mlyn.

08.07.2020 14:00
debata (2)

Efekt sa dostavil s rýchlosťou a mohutnosťou lavíny, ktorej hrádzu nedokázal postaviť ani premiér svojím racionálnym argumentom, že integrita vlády je vyššia hodnota ako morálny prehrešok jej člena z minulosti, ktorý sa navyše netýkal politiky priamo. Táto vláda však nastolila radikálnu antikorupčnú nôtu, ktorej nemôže ujsť ani ona sama.

Naši politici akoby nevedeli, v akej morálnej kultúre žijú. Zväčša ju ignorujú a aj v tomto prípade ju vážne podcenili. Jej podstatným elementom je totiž morálny rigorizmus, nech už pochádza z konzervatívnej kresťanskej viery, alebo fundamentálnej svetskej etiky cností, či etiky povinností. Podľa tohto rigorizmu v morálke niet žiadneho kompromisu a pardonu, buď je niekto morálny principiálne a za každých okolností, alebo nie je.

Takže morálne vlnobitie vo verejnej mienke dosiahlo takmer silu cunami tým viac, že sa k nemu pridali niektorí politici vládnej koalície, či už z vlastnej principiálnosti (prečo nie?), alebo keď začali chápať, aký „delobuch“ do ich radov hodila mimoparlamentná strana. Také sú už metódy politického boja aj po prehratých voľbách. Ako podstatné sa však prezentuje niečo iné: zápas za morálnu čistotu vlády, ale teraz nie z jej vnútra! Lebo kedy konečne budú mať čestní a neskorumpovaní občania a voliči vládu, akú si zaslúžia?

Celkom kategoricky: morálne nároky na politikov musia byť vysoké. Musia byť morálnymi autoritami. Lenže to, čo politici predvádzajú (a nielen u nás), je prejav cynického rozumu ako znamenie doby. Nemecký filozof Peter Sloterdijk o tom napísal celú knihu. Cynický rozum je rozum, ktorému už nejde o poznanie, ale len o moc. Prezrádza ho krivý úsmev ako znak falošnej nadradenosti. „Mocný usiluje o vlastné výhody, hoci vie, že sa tým dostáva do morálne pochybnej situácie (Kritika cynického rozumu).“

Problémom je teda politický cynizmus. Ten sa dokáže vysmiať každej etike ako čírej naivite. Najprv sa vysmeje všetkým študentom, ktorým ide o poznanie, potom selektívne argumentuje predpismi, ktoré neporušil, ale vyhne sa tým, ktoré porušil, ďalej použije úskok, že titul účelovo v politike nebude používať, a napokon bude tvrdiť, že sa nedá vydierať, hoci v skutočnosti on je ten, kto vydiera, keď požaduje úctu k svojej osobe rovnako, akoby sa nechumelilo.

Problémom je však aj to, že plagiátorstvo nie je len morálny prečin voči akademickej etike. Je to faktický delikt, preto ho treba riešiť právne.

Napokon problémom sú niektoré naše vysoké školy. Znova kategoricky: školu, ktorá toleruje plagiáty, treba riešiť právne. Riešenie však nespočíva len v elektronickom antiplagiátorskom systéme, ktorý zisťuje percentá podobnosti. Ani v spätnom odoberaní titulov. Spočíva v politickej odvahe a rozvahe.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Boris Kollár #plagiátorstvo #cynizmus #koronakríza