Práve sme sledovali, ako sa Poľsko diferencovalo na mladých a starých, východ a západ, mestá a vidiek, bohatších a pracujúcich…
Zatiaľ čo angažované komentáre referovali o voľbe poľského prezidenta ako o súboji dobra a zla, v jednej nezávislej reportáži citoval autor názor tamojšej voličky, ktorá po obojstranne nechutne vedenej kampani poznamenala, že to je, ako vyberať medzi morom a cholerou.
Keď z odstupu nezaujate sledujeme cudzie voľby, máme šancu všimnúť si, že rozdelenie spoločnosti nebýva príčinou agresívnych kampaní, ale že je ich dôsledkom. Politikom sa v boji o moc osvedčuje negatívna, útočná kampaň a džentlmenmi sa stávajú až po uzatvorení volebných miestností.
Z odstupu teda vidíme, že politika sa stáva zápasom zla so zlom, a vopred je jasné, že zlo zvíťazí. Výsledkom volieb v politikmi rozdelenej spoločnosti totiž nebýva víťazstvo jedného z kandidátov, ale rozhádaná, znechutená a ako sa dodatočne zvykne ukázať, aj oklamaná verejnosť.
Dobrý príklad dlhodobo rozdelenej spoločnosti predstavujú Spojené štáty. Hoci sa toho o Američanoch u nás píše veľa, často zisťujeme, že nám nie je jasný kontext. Keď Donald Trump na twitterovom účte, ktorý sleduje 80 miliónov ľudí, zverejnil názor, že o koronavíruse všetci klamú, zdravotnícki experti, médiá, demokrati i väčšina doktorov, reagoval jeden lekár z New Yorku: „Neklameme, naozaj je hrozné vidieť ľudí zomierať na COVID-19. A nie je to o voľbách. V skutočnosti je to stále o tom umieraní.“ Kde hľadať pravdu?
Trik spočíva v tom, že pravda nie je iba jedna. Opakom pravdy nebýva lož, v ktorej žije tá druhá polovica spoločnosti, ale alternatívna pravda. Z verejnej debaty sa verejná hádka stala vtedy, keď spoločnosť na hľadanie pravdy rezignovala a uspokojila sa s konzumáciou tej-ktorej propagandy.
Propagandista má vopred hotový názor, ktorý dodatočne podopiera vhodnými argumentmi, a fakty, ktoré by jeho postoj relativizovali, ignoruje a zamlčuje. Rozdelenie spoločnosti je tým hlbšie, čím viac sa toho na oboch stranách barikády nepovie, nenapíše, teda zamlčí.
Keby mal pravdu T. G. Masaryk, že demokracia je diskusia, potom absencia diskusie, o ktorú v rozhádanej spoločnosti nie je záujem, likviduje demokraciu. O nič iné však v súťaži propagandistov nejde. Podľa osvedčeného divide et impera, rozdeľ a panuj, sa ľuďom vládne i dnes.
Verejnosť po celé veky sadá mocným naivne na stále rovnaký lep. A výsledok? Nepreferujeme konsenzus, porozumenie ani win-win kompromis. Zaujíma nás iba víťazstvo, ktorým sa stane porážka a najlepšie i poníženie tých druhých.
Ak vieme, ako sa spoločnosť rozdeľuje, vieme aj to, ako ju spájať. Stačí zverejniť, čo sa zamlčuje, a bariéra medzi znepriatelenými tábormi padne. Preto propagandisti do roztrhania tela bojujú s „dezinformáciami“, teda s informáciami, ktoré by narušili prácne budovaný obraz nepriateľa. Podľa hesla: Našu rozdelenú spoločnosť si zjednotiť nedáme!