Štát, rob niečo!

21.07.2020 10:00

Väčšina Rómov nežije z dávok v hmotnej núdzi. Ekonomika sa ich však týka rovnako ako kohokoľvek iného, ak nie viac. Sme v tom spoločne, len niektorí vyhrávajú, kým iní prehrávajú.

Košická lekárska fakulta dokončila rozsiahly výskum v troch štvrtinách slovenských osád. Prácne prešli a dopytovali sa obyvateľov z niečo viac ako 31-tisíc domácností.

Mnohé výsledky sú potešujúce. Osady nemajú problémy s alkoholizmom ani drogami, nie je to tak, že by mladí ľudia len fetovali toluén. Nie je pravda ani to, že by mali veľa detí. Priemerný počet na rodinu vychádza na dve až tri. Mnohodetné rodiny aj maloleté rodičky sú veľkou výnimkou.

To odzrkadľujú aj čísla od ústredia práce. Mnohodetné rodiny, teda jeden alebo dvaja rodičia s viac ako štyrmi deťmi, tvoria iba päť percent poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Pomoc rodinám s deťmi nastavili tak, že sa znižuje pri ich vyššom počte. Napríklad príspevok pri narodení prvého dieťaťa je niečo nad 800 eur, ale pri štvrtom a ďalšom je to už iba 151 eur. Rodiť deti pre štátne príspevky sa v skutočnosti neoplatí.

Chybná je aj viera, že všetci Rómovia sú na dávkach. Priemerne sa v posledných rokoch dávky v hmotnej núdzi týkali zhruba 2,75 percenta populácie. Podľa kvalifikovaných odhadov žije na Slovensku okolo osem percent Rómov, teda nemôžu byť „všetci závislí od dávok“.

Ukazuje to i spomínaný výskum, dlhodobo nezamestnaní ľudia v osadách predstavujú približne len jednu tretinu. A poberatelia dávok zďaleka nie sú iba Rómovia. Viac ako polovica sú mladí ľudia bez detí, ich základná dávka sa vyšplhá na „závratných“ 66 eur mesačne.

Keď sa pozrieme na mapu, osady sa nachádzajú v špecifických okresoch s najvyššou nezamestnanosťou a najväčším nedostatkom práce pre kohokoľvek, nielen z osady.

Mali by sme si uvedomiť, že sme na jednej lodi. Žijeme v globalizovanom svete, v ktorom všetko závisí od previazanosti ekonomík a finančných trhov. Jedna korona a hop, desaťpercentný pokles ekonomiky ešte s bohvieakými dosahmi na zamestnanosť. Firmy krachujú, ďalšie to zneužívajú na strašenie zamestnancov, znižujú platy alebo vyhadzujú ľudí na dlažbu bez odstupného.

Ako presne si v takejto situácii môžeme byť sami strojcom vlastného šťastia a zodpovední za to, aby sme sa neprepadli do chudoby? Veď to je nonsens, to závisí od rozhodnutia nadnárodných firiem, či sa im tu uráči postaviť fabriku, aby mohli platiť tretinové mzdy oproti západniarskym kolegom, od štátnych investičných politík na rozvoj regiónov, od toho, či ľudí vôbec niekto zamestná.

Za dostatok alebo nedostatok pracovných miest, za nízku úroveň slovenských platov, za zvyšovanie cien, za drahé nehnuteľnosti, za nič z toho človek nemôže sám. Logicky teda nemôže ovplyvniť svoju ekonomickú situáciu iba svojím vlastným horlivým snažením. O to menej počas koronakrízy.

Štát by mal konečne čosi seriózne začať robiť, lebo Krajniakov najnovší nápad zaviesť o dvesto eur nižšiu žobračenku namiesto slušnej minimálnej mzdy pre absolventov škôl alebo pre dlhodobo nezamestnaných, to je asi myslené ako recept na to, ako mať chudobných pracujúcich ešte viac.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Rómovia #osady #nezamestnanosť #mnohodetné rodiny #Milan Krajniak #koronakríza #hmotná núdza #dávky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku