Česko má totiž renomé bezpečného štátu, zákon o držaní zbraní je tu prísny a myslí si, že netreba riskovať negatívnu americkú skúsenosť a vypúšťať z fľaše džina, ktorý má potenciál osloviť extrémistov a šíriť sa po strednej Európe.
Niekoľko textov v podobnom duchu som v minulosti napísal i ja, takže autorovi rozumiem. Vychádza z logiky, že čím menej je medzi ľuďmi zbraní, tým lepšie, lebo kto zbraň nemá, určite nikoho nezastrelí. Tiež ale platí, že bez zbrane klesá šanca ubrániť sa ozbrojenému zločincovi.
To je, mimochodom, dôvod, prečo sme so ženou dospeli k názoru, že je zodpovedné mať pre prípad sebaobrany v dome na polosamote zbraň, presnejšie brokovnicu, pretože z pištole amatér zväčša netrafí.
V každej dobe je možné byť z vlastného rozhodnutia pacifistom. Prikázať však občanom pacifizmus, čiže zakázať im účinnú sebaobranu, ostáva problémom. Doplnením Listiny základných práv a slobôd o deklaráciu práva „brániť seba aj iných so zbraňou podľa podmienok stanovených zákonom“ reagujú českí senátori a vláda na tendenciu Európskej komisie obmedziť vlastníctvo zbraní. Vrátane tých, čo sú držané legálne. Nejde teda o to, aby sa občania vyzbrojili, no aby sa zabránilo ich odzbrojeniu.
Nápadu symbolicky povýšiť právo na sebaobranu na ústavnú úroveň predchádzala žaloba na „odzbrojovaciu“ smernicu Európskej komisie na Súdnom dvore EÚ. Česká republika, samozrejme, prehrala a vláda musela v parlamente predložiť novelu zbraňového zákona, ktorá rešpektuje úniovú reguláciu.
Pochybnosť o prístupe Bruselu k držaniu zbraní však nepominula a nápad senátorov vytvoriť „vozovú hradbu proti odzbrojovaniu“ vychádza z podozrenia, že tlak EÚ na odzbrojovanie občanov bude pokračovať.
V USA si od marca do júna tohto roku kúpilo zbraň osem miliónov občanov, z toho štyria z desiatich si ju zadovážili prvý raz. Ide o ľudí, ktorí z toho, čo dnes vidia okolo seba, dostali strach, a súčasne neveria, že ich ochráni polícia. V únii sú štáty, kde sa bezpečnostná situácia očividne zhoršuje, rešpekt k polícii klesá, frustrácia policajtov rastie a občania tomu americkému strachu dobre rozumejú.
Je naivné predpokladať, že hrozba teroru rozličného druhu pominie a ľudia sa prestanú báť, keď politici namiesto riešenia príčin budú reagovať na dôsledky, čiže zakazovať či obmedzovať legálne držanie zbrane bezúhonným občanom.
Vie sa, že najväčšou hrozbou sú nelegálne držané zbrane v rukách zločincov, extrémistov, fanatikov so psychologickou chybou. Ide o všadeprítomnú kultúru násilia. Otázne však zostáva, či možno svet spraviť bezpečnejším smernicami, žalobami na smernice alebo novelami zákonov a ústavy.
Spor, či nás zbraň robí bezpečnejšími, alebo nebezpečnejšími, je večný. Aj z letmého pohľadu na stav sveta a politiky sa však dá vytušiť, že investíciou do revolvera pacifista neurobí chybu.