Ak sa nepresne vyjadrí minister práce a pri úvahe o jednej dávke na sociálne služby poskytované v prirodzenom prostredí hovorí namiesto o rôznych stupňov odkázanosti o rôznych diagnózach, odpoveďou je mu smršť. Tisíce podpisov pod petíciu, ktorá žiada zachovanie osobnej asistencie, záplava tlačových vyhlásení objasňujúcich záväzok spoločnosti podporovať samostatný život ľudí s postihnutím. A žiadostí, aby sa tak, ako to žiada Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, mohli do prípravy legislatívnej normy zapájať aj tí, ktorých sa dotýka.
Stačilo jedno nepresné vyjadrenie a tí, ktorí oceňovali, čo Krajňákovo ministerstvo presadilo do programového vyhlásenia vlády, sa zmenili na nekompromisný kontrolný panel. A pritom ministrova tlačovka spred dvoch týždňov mala zrejme len potvrdiť odhodlanie plniť to, za čo poskytovatelia a prijímatelia sociálnych služieb už roky bojovali: zavedenie viazanosti financovania sociálnych služieb na osobu. To znamená jeden príspevok priamo poskytovaný osobe s postihnutím, ktorá ním bude spolufinancovať sociálnu službu podľa vlastného uváženia.
Nejde o romantické snenie „terénu“, ktoré sa ako všeličo zdanlivo či skutočne bizarné dostalo do vládneho programu. V Česku je takáto dávka na starostlivosť nárokom ľudí s postihnutím už takmer pätnásť rokov. Je prístupná po prvom roku života bez ďalšieho vekového obmedzenia a poskytovaná v štyroch úrovniach podľa miery odkázanosti na pomoc či podporu iných pri úkonoch dôležitých pre nezávislý život. Charakter či rozsah podpory si prijímateľ takisto vyberá sám. Môžu mu asistovať pri vzdelávaní rovnako ako pri vychádzke a posedení v kaviarni, ktoré osviežuje pamäť.
V Česku je najvyššia úroveň tejto univerzálne použiteľnej dávky o čosi nižšia ako náš príspevok na osobnú asistenciu. Možno aj preto sa tam napriek neprítomnosti vekového obmedzenia, ktoré na Slovensku len nedávno zrušil Ústavný súd, osobná asistencia využíva v menšej miere ako na Slovensku. Podľa správy českého Institutu pro sociální politiku a výzkum je najrozšírenejšie čerpanie príspevku na opatrovanie v rámci rodiny. Ak u nás opatrovanie prevyšuje asistenciu asi päťkrát, v Česku takmer dvadsaťkrát. „Konzumáciu“ príspevku v rámci rodiny zákon rešpektuje ako poberateľovu slobodu rozhodovania. Také čosi asi ťažko prehltne slovenská verejná správa, ktorej základným princípom je ochraňovať verejné statky pred večne prítomnou hrozbou zneužívania.
Krajňák vykročil k jednotnej dávke umožňujúcej výber sociálnej služby síce opatrne, keď z úvah o nej nateraz vynechal pobytové služby a ich poskytovateľov. Dosť ich potrápil pandemický chaos. Nesprávne citovanie zákona ho však takmer pripravilo o dôležitých spojencov. Dúfajme, že zákopy sú dočasné. A že to, čo sa podarilo presadiť do programového vyhlásenia, budú môcť zástupcovia prijímateľov sociálnych služieb v pokojnej diskusii a spoluúčasti tvarovať. V záujme všetkých, ktorých o nezávislosť oberá postihnutie či ubúdanie síl.