Hotely a penzióny v turisticky zaujímavých regiónoch Slovenska evidujú nevídaný záujem zákazníkov túžiacich vynahradiť si napríklad pobyt pri mori pobytom vo wellness zariadeniach marketingovo nastavených už na služby all inclusive. Cieľom je predovšetkým prilákať aj náročnejšiu klientelu. Dôvodom zvýšeného dopytu po domácich pobytoch je tiež možnosť využitia dotácie vo forme rekreačných poukazov. Na tie síce zamestnávatelia frflú, že im zvyšujú náklady na zamestnávanie pracovníkov, no nepomôžu si.
Ešte v júni museli cestujúci pri prekročení hranice do Rakúska vyplňovať tlačivá a dať si ich potvrdiť od hraničnej polície. To sa však nedá porovnať s byrokraciou, ktorú si užili do roku 1989 všetci tí, čo cestovali do Juhoslávie alebo do kapitalistických krajín. Juhoslávia bola síce socialistickým štátom, no na rozdiel od Československa nebránila svojim občanom ani príslušníkom iných krajín z jej územia vycestovať na Západ. Mnoho našich dovolenkárov preto využilo trvalo otvorené hranice do západných štátov na emigráciu do Rakúska. Veľa ľudí od nás tak namiesto cesty k Jadranskému moru svoju cestu doplnilo zastávkou na rakúskom konzuláte v Záhrebe a ďalej pokračovali do Rakúska, kde požiadali o azyl.
Juhoslávia bola u nás túžobne považovaná za idol socialistickej slobody cestovania. Hospodárstvo tejto krajiny však čelilo dlhodobo krízovému vývoju a vysokej inflácii a devalváciám dinára. Preto ma aktuálne prekvapilo súčasné vyjadrenie experta na zahraničné vzťahy, ktorý v správach RTVS vyjadril názor, že Juhoslávia bola za socializmu príkladom úspešnej ekonomiky.
Občania Československa mohli do kapitalistickej cudziny cestovať veľmi obmedzene. Dôvodom boli nielen obavy, aby neemigrovali, ale tiež nedostatok voľne vymeniteľnej meny v ČSSR. Náš export bol totiž orientovaný najmä na menej náročné trhy spriatelených socialistických alebo rozvojových krajín, od ktorých sme tvrdú menu obvykle nezískali.
Precitnutie do reality vyspelej trhovej ekonomiky a obchodov plných tovaru, ktorý som nikdy v žiadnom obchode nevidel, som pri prekročení hraníc zažil na vlastnej koži presne pred 40 rokmi pri ceste do Rakúska. Doklady na vycestovanie na trojdňový výlet do Viedne som vybavoval na úradoch pritom už od januára. Mnohým známym nešlo do hlavy, ako som mohol bez protekcie dostať devízový prísľub Štátnej banky československej na cestu do Rakúska.
Po odstránení totality najväčšie ohúrenie západnými krajinami zažívali obyvatelia NDR, Bulharska a Rumunska, ktorí tam predtým nemohli cestovať ako súkromné osoby vôbec. Toto leto si preto napriek pandémii zaslúži aspoň nostalgickú spomienku na tridsiate výročie slobodných dovoleniek v Európe.