Po noci dlhých rečí

Čo ukázala „noc dlhých rečí” v parlamente pri odvolávaní premiéra? Po prvé to, že štátna moc je v rukách ľudí, ktorí sa jej sami odseba nevzdajú. Niet takej sily, čo by ich dokázala „rozviklať. Takú silu nemá parlamentná opozícia ani mimoparlamentné strany s podporou médií a verejnej mienky.

05.08.2020 14:00
debata (8)

Nemajú ju ani morálne škandály, veď títo ľudia sú natoľko politicky cynickí a majú takú arogantnú rétoriku, že ich ihneď zbagatelizujú. Ich hlavnou a zároveň jedinou obhajobou je protikorupčný refrén. Politickú misiu kladú nad osobnú etiku. Z dejín poznáme také politické vášne, keď jednotlivci, ba i celé masy ako nástroj slúžili „vyšším“ cieľom, ktoré vyhlásili ich vodcovia. To môže byť nebezpečné.

Po druhé, pre túto parlamentnú väčšinu vzdelanie nemá žiadnu hodnotu. V lepšom prípade len ako nástroj k osobnej kariére, v horšom ako čosi nepodstatné pre život. Súčasná garnitúra politikov vyslala našej verejnosti posolstvo, že na vzdelaní vonkoncom nezáleží. Môžete ho získať akýmkoľvek spôsobom, dôležité je, či a ako sa nakoniec v živote „presadíte”. No a politika je práve taká sféra, kde sa môžete presadiť bez ohľadu na vzdelanie alebo na to, ako ste ho získali.

Nuž, nie sme národom vzdelancov! A tí, čo práve vedú národ a krajinu, vzdelanosť ani mravný charakter nepotrebujú. Stačí im vytvoriť si zástup voličov.

Po tretie, žijeme v ére politických dobrodruhov – avanturistov (nie len domácich). Máme im uveriť, že podstatná je pre nich „objednávka na uskutočnenie sľubov,” kvôli ktorej sú schopní všetko znevážiť? Hoci i vlastnú česť a morálnu integritu? Nemáme sa ich pýtať, akí boli kedysi či odkiaľ prišli? Máme ich súdiť len podľa ich činov vo vláde? Teraz sa môžu vyškierať, príde však aj na nich.

Po štvrté, táto vláda nespája, ale rozdeľuje. Môžeme vážne pochybovať o tom, či hlasovanie v parlamente reprezentuje verejnú mienku a vôľu väčšiny voličov. Ak by totiž existoval prieskum verejnej mienky o otázke, či plagiátori majú morálne právo stáť na čele štátu, veľmi pravdepodobne by bol výsledok iný, než ten v parlamente. Takáto verejná mienka stojí proti mienke parlamentnej väčšiny, aj keď v tomto prípade zostala sklamaná, rozčarovaná a zmätená.

Po piate, kauza plagiátov je uzavretá nielen pre parlament, ale aj pre Univerzitu Komenského, ktorá vydala svoj konečný verdikt, že „práca Igora Matoviča nespĺňa kritériá kladené na diplomovú prácu a nespĺňala ich ani v roku 1998”, a že „nemala byť obhájená”. Tým však potvrdila aj svoje vlastné zlyhanie, i keď deklarovala nekompromisný postoj k plagiátom.

Z úst predstaviteľa tejto univerzity tiež zaznelo: „To, že niekto má vysokú školu, neznamená, že je lepším človekom.” Má pravdu. Ale ak vzdelanosť nevplýva na morálnosť človeka, tak nejde len o krízu školstva, ale o krízu spoločnosti. Načo potom posielame deti a mládež do škôl?

Hlavnými otázkami sú: Je Slovensko po „noci dlhých rečí” v dobrých rukách? Koho reprezentuje táto vláda? Ako môže mať kredit u občanov? A ako chce naplniť svoj „geniálny“ program?

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Igor Matovič #plagiátorstvo #diplomová práca #úroveň vzdelania