Ešte začiatkom roka si Donald Trump myslel, že voličov presvedčí ekonomikou. Vďaka konjunktúre a rastu pracovných miest mali aj malomestské a vidiecke Spojené štáty americké uveriť, že zoškrtávaním sociálnych programov a znižovaním daní najbohatším sa krajina stala „great again“ aj pre bežného pracujúceho človeka.
Samozrejme, najmä bieleho, heterosexuálneho muža, ktorý sa v USA už narodil. Ekonomický triumfalizmus bolo treba poistiť prímesou rasizmu a xenofóbie. Stačilo by to? Ktovie. Teraz je to už jedno. Koronakríza a vlna protestov proti hlboko zažratému rasizmu nadobro pochovali plány kampane.
Trump to môže pociťovať ako nespravodlivosť – víťazstvo mu ukradol „čínsky vírus“ a „nespokojné menšiny“. No príčinou bola absolútna nekompetentnosť administratívy a chaotické správanie prezidenta, ktoré viedlo k nezvládnutiu oboch kríz – technickému aj komunikačnému.
Prečo až teraz? Chaos, nekompetentnosť a škandály sprevádzali Trumpa celé štyri roky. Dokonca ešte pred nástupom do Bieleho domu, počas kariéry „celebrity biznismena“. Príčinou Trumpovho pádu môže byť vážnosť krízy spôsobenej pandémiou – ekonomickej aj z hľadiska počtu nakazených a mŕtvych.
Napríklad limity spôsobu vládnutia, predvádzaného Donaldom Trumpom. V odbornej literatúre sa niekedy nazýva „superhrdinským populizmom“. Populistickí politici využívajú rôzne archetypy: otcov národa, spasiteľov krajiny…
Trump chce pôsobiť ako komiksový superhrdina. Prichádza v kritickej situácii. Len on sám má superschopnosti, vďaka ktorým krajinu z krízy vyvedie. Osobne. Politika nie je kolektívnou záležitosťou, ale osobným bojom. Je tu len superhrdina, jeho pomocníci, pasívni diváci a nositelia zla, ktorých treba poraziť.
Superhrdina potrebuje stále nové krízy a nepriateľov. Liberálne médiá, raketový Kim, nevďační európski spojenci, čínsky vírus… Tam, kde „mainstreamoví politici“ zlyhávali, nastupuje on. Tento druh populizmu má však dva dôležité limity. Každý neúspech sa môže ľahko stať osobným zlyhaním superhrdinu. A s množiacimi sa zlyhaniami klesá viera v superschopnosti. Druhým limitom je, že komiksový boj so zlom, akokoľvek komplikovaný, musí byť ohraničený. Potrebujete vyvrcholenie príbehu, pretože superhrdinu legitimizuje až jeho víťazstvo.
Keď sa krízy kopia, ťahajú, problémy opäť a opäť otvárajú (v reálnej politike to tak už chodí), superhrdina stráca príťažlivosť. Je to ako začínať čítať ikstú epizódu komiksu bez toho, aby ste predchádzajúce dočítali. Dokedy vás to bude baviť?
Trump narazil na oba limity. Nevie ich vyriešiť. Nemá superschopnosti, ani trpezlivosť, schopnosti a čas na „obyčajnú“ politiku. Má len pózu. Dúfať už môže iba v zázrak. Alebo vo vážnu, ale fakt vážnu, krízu, ktorá ostatné prekryje.