Štrukturálne zmeny trvajú dlhšie. Povojnový kapitalizmus s relatívne vysokou mierou redistribúcie, verejnými službami a politicky silnou, organizovanou pracovnou silou, sa rodil v desaťročiach hospodárskej krízy, druhej svetovej vojny a následnej povojnovej obnovy. Súčasný kapitalizmus, charakteristický dereguláciou, financializáciou a silnou globalizáciou výrobných reťazcov, sa formoval takmer tri desaťročia. Od neoliberálnej revolúcie konca 70. rokov, po celosvetové rozšírenie kapitalizmu pádom sovietskeho bloku a začlenením Číny.
Ani táto zmena nebude rýchla, no môže byť výrazná. A tomu bude zodpovedať aj jej cena. Ekonóm Jean Pisani-Ferry ju vyčísľuje jej vplyvom na globálnu spotrebu. Zelená transformácia ekonomiky si vyžiada v najbližších desaťročiach investície asi jedného percenta HDP – a to je konzervatívny odhad. Ak budú verejná spotreba a export konštantné, znamená to pokles súkromnej spotreby o približne dve percentá oproti súčasnej úrovni.
Pandémia koronavírusu ukázala zraniteľnosť globálnych dodávateľských reťazcov. Nemecké automobilky trpeli ešte skôr, ako nákaza prišla do Európy – narušením výroby v Číne. To, spolu s rastúcou globálnou konkurenciou a politickým úsilím o posilnenie „strategickej suverenity“, vedie k snahám o re-nacionalizáciu produkcie, minimálne v strategicky dôležitých oblastiach. Má to aj environmentálny dôvod – globálna preprava surovín, dielov a výrobkov je veľkým zdrojom znečistenia. Pisani-Ferry odhaduje, že obmedzenie globalizácie prinesie ďalší dvojpercentný pokles súkromnej spotreby.
Rovnaký efekt bude mať aj potreba znížiť dlh, ktorý podľa MMF a OECD narastie do budúceho roka v rozvinutých ekonomikách o 20 percent.
Nižšia súkromná spotreba však nemusí znamenať horšiu životnú úroveň pre nižšiu a strednú triedu. Časť spotreby tvoria luxusné tovary a služby ako využívanie súkromných lietadiel či vrtuľníkov, luxusné bývanie a autá, a pod. Umožňuje ju veľká koncentrácia majetku, a jej hlavným dôvodom je potvrdzovanie sociálneho statusu. Jej zásadné obmedzenie prinesie pozitívne ekonomické, sociálne i environmentálne benefity.
Druhým dôvodom, ako možno obmedziť súkromnú spotrebu bez dosahu na kvalitu života, je jej nahradenie verejnými službami. Napríklad v doprave či bývaní. Kvalitné verejné služby sú často ekonomicky efektívnejšie, environmentálne udržateľnejšie a spotrebiteľom prinášajú vyššiu úžitkovú hodnotu (ušetrenie času, možnosť oddychu či inej aktivity vo verejnej doprave a pod.)
V konečnom dôsledku ide o nastavenie ekonomickej politiky. Jej cieľom môže byť maximalizácia príjmov z kapitálu – napríklad prostredníctvom deregulácie podnikania či finančného sektora, privatizáciou verejných služieb. Alebo to bude maximalizácia environmentálnej udržateľnosti, verejných statkov, sociálnej inklúzie či ekonomickej stability.