Oficiálne počas celej existencie od skončenia druhej svetovej vojny rozdeleného Nemecka bol jej úradný kurz 1:1, aj keď za 1 DM bolo potrebné v zmenárňach Západného Berlína za získanie 1 DM zaplatiť až 6–7 M.
Odstránenie Berlínskeho múra v novembri 1989 umožnilo miliónom občanom NDR po prvýkrát v živote prejsť bez obmedzení do Nemeckej spolkovej republiky, ale takmer s prázdnymi peňaženkami. Na menovú úniu, ktorou nahradili M za DM, si ešte museli pol roka počkať. Prechod NDR na tvrdú menu (DM) občania tejto krajiny uvítali s veľkou eufóriou. Ich úspory z čias socializmu sa behom jedného dňa premenili na DM kurzom 1:1 do sumy dvoch tisíc M. Každá marka navyše následne kurzom 1:2. Pre deti platili polovičné limity a pre seniorov zas dvojnásobné limity zvýhodneného kurzu.
Voči cudzincom štát už tak štedrý nebol. Všetky úspory bez ohľadu na ich výšku im vymenil kurzom 1:3. Dnes by takýto postup bol minimálne v rámci EÚ neprijateľný z dôvodu diskriminácie cudzincov. Väčšinu z nich v NDR predstavovali zahraniční robotníci zo spriatelených ázijských krajín. Rozdielne použitie konverzného kurzu pri zjednotení meny v Nemecku preto môžeme označiť za poslednú peňažnú reformu v krajinách EÚ.
Toto slovo sa v Československu skloňovalo od roku 1953 ako nástroj okradnutia obyvateľstva o úspory nevýhodnými prepočítacími kurzami. Na mene peňazí u nás 30. mája 1953 neprerobili iba tí, čo mali úspory rozložené na vkladných knižkách do sumy po päťtisíc korún. O našej peňažnej reforme v roku 1953, na rozdiel od NDR v roku 1990, nebola verejnosť vôbec informovaná. Revoltu československého obyvateľstva bezpečnostné orgány tvrdo potlačili, pričom mnohí skončili vo väzení.
V NDR bolo jedinou nádejou na získanie výhodného kurzu výmeny 1:1 bez obmedzenia limitu vlastníctvo drobných hliníkových mincí od 0,01 M do 0,50 M. Tie si ľudia doma odkladali, aby tak mohli čo najviac starých mariek vymeniť najvýhodnejším kurzom. V obchodoch po niekoľkých týždňoch chýbalo drobné obeživo a spôsobovalo problémy pri platení bežných nákupov. Ceny spotrebných tovarov v obchodoch výrazne klesli.
Tvrdú menu v peňaženkách turisti z NDR využili na cestovanie za oddychom do Maďarska. Tam namiesto ôsmich forintov za marku NDR dostali zrazu 37 forintov za DM. Atraktivita dovolenky pri Balatone sa medzi ľuďmi šírila v NDR ako lavína. Počas leta 1990 preto bolo možné vidieť v Bratislave na príjazdových cestách k hraniciam do Maďarska kolóny zväčša starých trabantov, wartburgov a škodoviek s nalepenou poznávacou značkou DDR.
Na leto 1990 státisíce občanov bývalej NDR spomína nostalgicky ako na raj, o ktorom mohli dovtedy iba snívať. A to bez toho, aby im bolo ľúto, že sa hneď nerozbehli do Chorvátska, Španielska či Grécka, kde je ich už bezmála tri desaťročia v lete možné stretnúť najviac.