Neexistuje úplne voľný trh. Všetky jeho podmienky určujú štáty. Tie definujú právny rámec vzniku firiem, zabezpečujú pravidlá a spravodlivosť v obchodných vzťahoch – firmy sa môžu obracať na súdy, ak potrebujú vymáhať svoje práva. Počas tzv. suchých rokov, ako teraz počas korony, štáty dokonca podniky finančne zachraňujú.
Európske vlády definujú aj isté štandardy práce. Nastavujú minimálnu mzdu, určujú bezpečnosť pri práci, aby na nej firmy nešetrili a predchádzalo sa úrazom či chorobám z povolania. V lepšom prípade tieto pravidlá štát aj sleduje a od zamestnávateľov ich dodržiavanie vymáha.
Čím menej zásahov štátu, tým viac sa vyskytujú predátorské praktiky, tým existuje menej pravidiel, bývajú nižšie mzdy, horšie podmienky. V princípe ide o neustály boj o dôstojnosť zamestnanca a dodržiavanie jeho práv voči neustálemu tlaku na „znižovanie nákladov“.
To je globalizovaný biznismodel, v ktorom sa dajú znižovať náklady podľa toho, aká silná je ochrana práv zamestnancov, ich povedomie o svojich právach a aká je ekonomická situácia v krajine. U nás to znamená trikrát nižšie mzdy ako na Západe za tú istú pozíciu v tej istej korporácii, často aj s vyšším výkonom, hoci ceny máme už európske.
Na opačnom konci dodávateľského reťazca, v Južnej Ázii, majú 14-hodinové šichty za pár eur bez víkendov. A pokiaľ tzv. voľný trh sám nevie zariadiť, aby sa dodržiavali férové pracovné podmienky, naopak, tento problém prehlbuje, tak musia zasiahnuť štáty.
Menšie firmy nemajú na výber, musia sa prispôsobiť a nakúpiť za „čínske ceny“, inak neprežijú. Ale tie väčšie si môžu vybrať. Preto je výborný signál, že sa v Nemecku problémom etickej práce zaoberá vládna strana. Navrhuje zákon, podľa ktorého by firmy museli prevziať zodpovednosť za svoj dodávateľský reťazec. Bude trestné to, keď bude nejaký subdodávateľ zneužívať detskú prácu, aby ušil nohavice pre nemecký podnik.
Firmy majú vytvoriť kontrolné mechanizmy, ktorými sa bude dať vypátrať, kto v skutočnosti dodáva materiál, kto šije alebo vyrába produkty. Majú robiť osobné inšpekcie na mieste, skontrolovať, či má dodávateľská fabrika dostatok zamestnancov, aby zákazku ušila.
Nemajú sa dávať dodávateľom šibeničné termíny ani prinízke ceny, ktoré nemôžu zvládnuť bez toho, aby niekomu zákazku subkontrahovali. Podľa výpočtov, ktoré minister pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Gerd Müller (CSU) predstavil na tlačovke, je rozdiel v dodávateľskej cene pri jedných rifliach ušitých férovo a tými, ktoré šili deti za zlých podmienok, približne dve eurá.
Minister návrh predložil s tým, že vykorisťovanie zamestnancov, detská práca a ničenie prírody nemôžu byť základom globálnej ekonomiky a našej prosperity. Návrh ďalej predloží pre celú Európsku úniu.
Verím, že sa k tomu úsiliu pridá aj slovenská vláda, pretože je hádam pre ňu dôležitý aj život človeka po narodení.