Z globálneho hľadiska viacerí myslitelia už dávnejšie poukazujú na morálnu krízu ľudstva. Napríklad škótsky filozof Alasdair MacIntyre v slávnej knihe Strata cnosti s podtitulom K morálnej kríze súčasnosti (1981, česky 2004) píše o chaose v morálnej teórii i praxi, o tom, že „morálka už nie je tým, čím bola kedysi“ a že vlastne už ani dobre nevieme, čo je a čo nie je morálne. A keď to vieme, tak sa na tom nezhodneme. Ak sa aj zhodneme, máme ďalšie dôvody to nedodržiavať.
Morálna kríza ľudstva je hodnotová kríza. Najväčším problémom sa stala hodnota ľudského života.
Ani na Slovensku nie sú najväčšími problémami spoločnosti tie materiálne, a to dokonca ani počas koronakrízy. Takými sú skôr problémy morálnej kultúry a intelektuálnej úrovne. Len ak budeme v tomto napredovať, môžeme ísť dopredu aj v tom prvom prípade. Morálna sila a morálne zdravie nevyžadujú materiálne bohatstvo, neraz skôr naopak.
Univerzity nie sú oddelené od spoločnosti, a to, čo sa deje v politike či ekonomike, na ne dolieha. Aj akademici sú ľudia ako ostatní, hoci by mali tvoriť intelektuálnu elitu. Téma ich zlyhania je tiež známa. Radikálne na ňu poukázal francúzsky filozof Julien Benda v známej knihe Zrada vzdelancov (1927, česky 2018), keď ostro kritizoval svojich kolegov za to, že podliehajú extrémistickým názorom. To je aktuálne i dnes.
Oveľa aktuálnejšia sa však stala otázka čitateľa: Aké je postavenie intelektuálnej elity v našej spoločnosti? Ako vplýva na spoločenské dianie? Aký je vplyv univerzít na verejný život? A ak nie je taký, aký by mal byť a prečo?
Problém súvisí nielen s našou slabou akademickou tradíciou, ale aj s turbulenciami, v ktorých žijeme v posledných tridsiatich rokoch. A tiež so vzťahmi medzi spoločnosťou a akademickou sférou. Čo spoločnosť o nej vie a čo od nej očakáva? Akú jej dáva podporu a spätnú väzbu? Tento postoj spoločnosti býva často inštrumentálny, redukuje sa na prípravu absolventov pre trh práce, čo predstavuje len jednu zo spoločenských funkcií vysokých škôl.
Nemenej dôležitá je kultúrno-morálna funkcia a úloha byť lídrom v intelektuálnom živote krajiny. Táto úloha je dokonca kritická. Vzdelanci, akademici, experti vždy prispievali k rozvoju spoločnosti tým, že ho kriticky hodnotili.
Práve to dávalo univerzitám váhu a nezastupiteľné miesto v každej spoločnosti, ktorá chcela napredovať a aj vďaka tomu napredovala. Z povahy veci vyplýva, že túto kritickú rolu plnili najmä spoločenské a humanitné vedy.
Univerzity tejto spoločenskej úlohy nič nezbaví. Tie naše však už tri desaťročia žijú inými problémami i pseudoproblémami. Bojujú o prežitie a financie cez počty publikácií, citácií či grantov, o množstve študentov, akreditácie či postavenie v rebríčkoch. Riešením je transformácia, navrhovaná už v Učiacom sa Slovensku z roku 2017.