Jednota alebo nové hádky v Európskej únii

21.08.2020 16:00

Koncom júla sa európski lídri dohodli na vytvorení 750-miliardového balíka, z ktorého sa má financovať obnova ekonomiky jednotlivých krajín po koronakríze.

Tieto peniaze si EÚ požičia na finančných trhoch. Na splatenie časti, ktorú poskytne členským štátom vo forme grantov, bude musieť nájsť nové zdroje. Podľa júlovej dohody by nimi mal byť súbor európskych daní a poplatkov. A to je kritickým bodom júlovej dohody.

Snaha zaviesť spoločné dane či poplatky nie je nová. O dani z finančných transakcií rokuje únia už viac ako desaťročie. Neúspešne. Digitálna daň je na stole o niečo kratšie, zatiaľ však rovnako bez výsledku. Ďalšie z návrhov sú relatívne nové – poplatok z nerecyklovaného plastu, uhlíkové clo – no aj tu budú rokovania zložité.

Prvé splátky spoločného dlhu čakajú Európsku úniu až o niekoľko rokov. Akékoľvek rozhodovania o daniach sú však komplikované a politicky citlivé. Vyžadujú si súhlas všetkých členských krajín. Mesiace rokovaní môže zabrzdiť veto ktorejkoľvek z nich.

Isté signály prinesie neformálne stretnutie ministrov financií v septembri. S konkrétnymi návrhmi príde Európska komisia na jeseň. Relatívne najmenej kontroverzný by mal byť poplatok z nerecyklovaných plastov.

Ťažkosti nastanú pri rozhodnutiach o daniach. Aj keď je súčasný systém neférový, v každej oblasti existuje skupina krajín, ktorá z neho profituje. Efektívnejšie zdaňovanie digitálnych spoločností môže naraziť tam, kde si digitálne giganty zakladali európske centrály a ich prostredníctvom prelievali zisky do zahraničia.

Uhlíkové clo pomôže európskemu priemyslu, ktorý čelí neférovej konkurencii z krajín s nižšími environmentálnymi štandardami (napríklad z Číny). Namietať však môžu tí, ktorí majú takéhoto priemyslu menej, zato profitujú z medzinárodného obchodu. Zavádzanie dane z finančných transakcií zrejme narazí na záujmy štátov so silným finančným sektorom.

Napriek dôležitej júlovej dohode lídrov EÚ o hospodárskej obnove sa teda môže pokaziť mnoho vecí. Vytváranie nových spoločných zdrojov sa zasekne na nesúhlase jednej krajiny či skupiny krajín. Pôžičky sa tak budú musieť splatiť zo štandardného európskeho rozpočtu financovaného najmä z príspevkov členských štátov. A to vyvolá ďalšie hádky medzi čistými prispievateľmi a tými, čo viac z rozpočtu čerpajú. Škrty výdavkov v existujúcich kapitolách ešte viac oslabia akcieschopnosť a jednotu únie.

Nevyhnutnosť splatiť pôžičky bez toho, aby sme tým zaťažili štandardný európsky rozpočet, však pravdepodobne vyvolá dodatočný tlak na zavedenie európskych daní a poplatkov. EÚ by tak získala zdroje na financovanie aktivít, ktoré budú menej podliehať pravidelnému handrkovaniu o tom, kto na spoločný dom prispieva viac a kto sa skôr vezie.

Nové vlastné zdroje, zavedené na krytie splátok dlhov, môžu postupne nahrádzať príspevky členských krajín v štandardnom rozpočte. Najbližšie mesiace ukážu, či júlová dohoda prinesie viac jednoty, alebo nové hádky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#summit #pôžičky #koronakríza #fond obnovy #európsky rozpočet #európske dane #EÚ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku