Tento trend, samozrejme, neunikol lingvistom. Zistili, že mladí považujú bodku za zbytočnosť, lebo koniec oznámenia je daný koncom správy ako takej. Keď sa v textovej komunikácii bodka objaví, čosi v tom hľadajú. Väčšinou to býva klesajúca intonácia alebo negatívny tón. Že bodka už nie je tým, čím bývala, je presvedčený i lingvista z Cambridgea, ktorý nás upozorňuje, že ak dostaneme od niekoho mladého textovú správu s bodkou, nemáme to chápať tak, že ukončil vetu. Upozornil nás tou bodkou, že je mimoriadne naštvaný.
Okolo bodky sa asi nerozhorí generačný spor. Medzi generáciami sa totiž prehlbuje priekopa, mladí so starými prakticky nekomunikujú. Nežijú spolu, ale vedľa seba. Výnimkou sú internetové fóra, kde spolu diskutujú hobbisti. Tam starí trvajú na jazykovej kultúre a namiesto odpovede na otázku opravujú mladým gramatiku. Namiesto poďakovania dostanú vynadané. V nepriateľsky spisovnom prostredí sa ťažko hľadá spoločná reč.
Generácia „sklonených hláv“ pravdepodobne ani nevie, že starí stále bodkou ukončujú vetu. A pre generácie, ktoré vyrástli pred mobilom, bodka nie je téma a podľa toho vyzerajú ich reakcie: „Mladí hlavne prestali používať hlavu a zdravý rozum.“ „Už sú z tej techniky chorí.“ „Tak ja budem používať bodku naďalej. A dúfam, že na výkričníky nebude treba zbrojný preukaz.“ „No, nechcem sa s vedátormi hádať… ale myslím si, že jazyk sa nevyvíja, ale upadá. Bodka.“
Lingvistom vďačíme za to, že chýbajúce bodky zaregistrovali. Vedecky vysvetliť ich absenciu však bude práca pre sociálneho psychológa. Bodka je, samozrejme, v ohrození preto, lebo „sklonené hlavy“ sú povrchné a lenivé. Lenže lenivcom človeka robí príležitosť, podobne ako zlodejom. Keby sa textovými správami v smartfónoch komunikovalo pred polstoročím, dnešní mladí by už zdedili svet bez bodky. Otázne je, čo zdedia ďalšie generácie. Pravdepodobne to bude svet pozostávajúci zo selfie a emotikonov.
Po bodke sa z komunikácie logicky vytratí i to, čo je pred ňou. Myslieť bolí a človeku dobre padne, keď ho od nutnosti formulovať vetu oslobodí umelá inteligencia. Navyše sa ukazuje, že okrem trendu zjednodušovania reči tu je i trend sociálneho dištancovania sa kvôli strachu z epidémie. Povrchne komunikovať budú ľudia, ktorí majú strach z fyzickej komunikácie. Na družnosť a srdečnosť to nevyzerá.
Bodka patrí do sveta, ktorý funguje na pokračovanie. Od vety k vete. Je v tom zaujímavá symbolika. Bez bodky sa nič nebude končiť, ale ani začínať. Všetko bude trvať, ale bez kontinuity, chaoticky. Vďaka moderným technológiám to bude pohodlné, ale neznesiteľné. Nie je ťažké prorokovať, že raz tú bodku ešte bude ľudstvo hľadať. A proroctvo, že bez bodky nemá veta cenu, sa vyplní do bodky.