Návrat k družstevným bytom

Ceny bytov vo veľkých mestách v Európskej únii s výnimkou Grécka od roku 2015 prudko rastú. Zobrať si úver bude pre mnohých jednotlivcov a začínajúce rodiny čoraz náročnejšie.

01.09.2020 10:00
debata (18)

Najhoršie sú na tom z nových členských krajín EÚ obyvatelia Prahy a Bratislavy, kde obstaranie nového trojizbového bytu s výmerou 70 metrov štvorcových predstavuje najmenej 14 celoročných platov zamestnancov.

Mnoho mladých párov sa musí pripraviť na to, že celý život budú bývať v nájomných bytoch obdobne ako väčšina obyvateľov západoeurópskych metropol. Rebríček najväčšej cenovej realitnej explózie vedie Praha, kde byty od roku 2015 zdraželi o 90 percent.

Banky poskytujúce úvery na bývanie sprísňujú poskytovanie hypoték, pretože sa obávajú neschopnosti klientov dlhodobo splácať záväzky v podmienkach zvyšujúcej sa nezamestnanosti. Jednotlivé štáty sa usilujú tlmiť nárast cien bývania výstavbou nájomných bytov a štátnou podporou výstavby rodinných domčekov.

U nás táto podpora predstavuje však iba zlomok toho, čo môže rodina s deťmi túžiaca po vlastnom príbytku dostať od miest vo forme dotácií na úsporné tepelné čerpadlá, solárne panely a podobne.

Do výstavby nájomných bytov sa obciam a mestám veľmi nechce najmä pre nedostatok pozemkov a prevzatie zodpovednosti napríklad za výstavbu štartovacích bytov pre mladé rodiny.

Nafúknuté ceny nehnuteľností môžu byť jedným z motivačných prvkov pre oprášenie výstavby družstevných bytov, čo sa dá prirovnať teoreticky k dlhodobému lízingu. Po zaplatení prvej zvýšenej splátky platí nájomca pravidelné mesačné splátky nájomného, v ktorom sú zahrnuté aj splátky úveru so zárukou, že o 30 rokov získa byt do osobného vlastníctva. Alebo má možnosť postúpiť členské práva k nájmu bytu aj skôr za voľne dohodnuté odstupné.

V roku 1986 predstavovala splátka úveru v rozpise zálohových platieb priemerného trojizbového družstevného bytu asi 190 Kčs, čo zodpovedalo menej ako dvojdňovej priemernej mzde v Československu. Treba si však uvedomiť, že náklady na výstavbu takéhoto bytu boli už vtedy viac ako 200-tisíc korún, z ktorých štát odpočítal dotáciu vo výške 50 percent.

Bytové družstvo následne od nájomcu vyinkasovalo asi 30-tisíc Kčs, pričom zvyšných 70-tisíc bol tento povinný splatiť do 30 rokov. Bývanie v povestných králikárňach malo svoje nedostatky, ktoré však boli menšie ako dnešné fušersky vybudované novostavby s oveľa horšími zvukovoizolačnými vlastnosťami.

Nezateplené paneláky s nekvalitnými drevenými oknami a umakartovými jadrami budú onedlho na Slovensku raritou. Bytový fond sa síce najmä z dôvodov úspor na kúrení pomerne rýchlo obnovuje, no zároveň sa zhoršuje index preplnených bytov, pričom nové byty často veľkosťou pripomínajú garáž.

Veľa ľudí radšej volí alternatívu bývania na dedine s podmienkou prijateľnej vzdialenosti do práce v meste. Prerábanie starých domov a chát tak, aby umožňovali bývanie kráčajúce so súčasnými požiadavkami na bývanie, spolu s oprášením starého modelu družstevnej výstavby, bude preto čoraz frekventovanejšou témou na tlmenie realitnej bubliny. Jej prasknutie by bolo drahé a bolestivé pre spoločnosť i obyvateľov našej krajiny.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #nájomné byty #realitná bublina #družstevná výstavba #bytový fond #králikárne #paneláky #splátky nájomného #cenová explózia