Je prirodzené, že kto má dobre fungujúci biznis, nechce oň prísť iba preto, že niekto vymyslí konkurenčný produkt, ktorý je lacnejší a lepší. Žijeme v systéme, pre ktorý nie je prioritou spoločenský úžitok, ale individuálny zisk. Riešenie, ktoré prinesie zisk, vždy dostane prednosť pred riešením, ktoré je najlepšie, pretože najlepšie je predsa to, čo prinesie zisk!
To, že sa stále na autách menia pneumatiky, je technologicky absurdné, ale ak by sa dalo namontovať na auto koleso, ktoré vydrží po celú jeho životnosť, zlikvidovalo by to skvelý biznis s pneumatikami. Priemysel si lacnú pneumatiku nemôže dovoliť. Podstatou zdravotníckeho biznisu je zarábať na liečení a pre farmaceutický biznis je zdravý človek len nerealizovaný zisk. Potraviny sa vyhadzujú, lebo sú lacné, a lacné sú preto, aby sa ich predalo viac, ako zjeme. Kamkoľvek sa pozrieme, ide o peniaze „až“ na prvom mieste. Že to tak je, ale neznamená, že je to tak dobre.
Z histórie vieme, že civilizácia sa nevyvíja kontinuálne, ale skokmi. Niečo nás musí „odbrzdiť“, aby sme vystúpili na vyšší civilizačný stupeň. Dnes elity v nadnárodných korporáciách pracujú na udržaní panujúceho stavu, konajú globálne. Moc a bohatstvo sa sústreďujú do čoraz menšieho množstva rúk, takže na také odbrzdenie treba oveľa viac energie ako v minulosti. Vtedy sa dalo preskočiť na vyššiu úroveň lokálne. Globalizácia, ktorá nám bola predstavovaná ako synonymum pokroku a prosperity, degenerovala na brzdu pokroku. Garantuje prosperitu výlučne tým, ktorí už prosperujú.
Brzdiť sa však nedá večne. Globalizácia neakcelerovala len otváranie lokálnych trhov, rušenie bariér, výmenu tovaru či dostupnosť kapitálu. Súčasne je v jej dôsledku svet bezbranný voči hrozbám, ktoré mali ešte nedávno povahu iba lokálnu. S voľným pohybom sa zvýšilo riziko prenosu ochorení, globálnych pandémií. Ruka v ruke s globalizáciou rastie lokálna nesebestačnosť i globálne smetisko. S mocnejúcou globálnou reguláciou pociťujeme lokálny deficit demokracie.
Stratili sme právo o sebe kolektívne rozhodnúť na lokálnej úrovni a individuálne sme uväznení v hustej sieti zákonov, predpisov, nariadení a zákazov, pričom táto sieť negarantuje rovnosť príležitostí, spravodlivosť ani bezpečnosť. Globálny kapitalizmus (niekto tomu hovorí liberálna demokracia) jednoducho nie je splnený sen.
Je už jasné, že existuje vyššia úroveň. Hádankou však zostáva, ako sa uskutoční skok, ktorým sa naň civilizácia dostane. Zásadné inovácie, ktoré umožňuje vedecký a technický pokrok, majú šancu iba tam, kde je silný štát, ktorý v záujme prosperity spoločnosti obetuje záujmy tých, ktorí zištne brzdia. Nejde o to, kto ovládne svet, ale o to, kto spustí lavínu, ktorá svet zmení. Tipujem, že to zásluhou komunistického kapitalizmu bude Čína, a že to nepotrvá dlho.