Banky ako hrobári úspor

21.09.2020 14:00

Expanzívna peňažná politika centrálnych bánk sa čoraz väčšmi odzrkadľuje v postupnom zavádzaní trestných úrokov na vklady klientov v peňažných ústavoch. Na infláciu väčšiu ako (zne)hodnotenie úspor s garanciou štátu v prípade krachu banky si klienti zvykli už dávno, rovnako ako na automatické zdaňovanie úrokov, ktoré nedržia krok s rastom cien.

Skutočné mínusové úroky z vkladov v bankách v praxi znamenajú, že čím má klient peniaze dlhšie na účte, tým ich má stále menej a menej, ako ich do banky vložil. Klasické bankové produkty tak plnia funkciu bankového hrobára úspor.

Banky v krajinách eurozóny doteraz záporné úroky účtovali majiteľom účtov s objemom vkladov nad milión eur. Týkali sa tak v drvivej väčšine prípadov firemných peňazí. Nemecké, rakúske a holandské banky a sporiteľne ale postupne začínajú úrokovými sadzbami s mínusovým znamienkom zaťažovať aj normálnych sporiteľov, ktorí si sporia napríklad na kúpu auta, opravu domu alebo dovolenku a majú odloženú finančnú rezervu len niekoľko tisíc eur. Internetové portály zamerané na ochranu sporiteľov v západnej Európe vyzývajú obyvateľov, aby sledovali nielen bankové poplatky, ale aj úrokové sadzby zverejňované na webových stránkach peňažných ústavov.

Niektoré banky sa totiž nezdráhajú ukrajovať z úspor uložených na účtoch bez viazanosti až 0,75 percenta ročne. Tieto pritom nemusia účtovať klientovi priebežne mesačne, ale trebárs až na konci roka. Majiteľ úspor môže zbadať, že mu banka zobrala z úspor, až keď bude neskoro na zmiernenie škôd. Banky sa na záporné úroky pripravujú aj na Slovensku. Napríklad tým, že do zmluvných podmienok podpísaných klientom pri otváraní účtu uvedú, že sa môžu rozhodnúť odkrajovať z úspor klienta cez trestné úroky.

Problémom bánk pri účtovaní záporných úrokov klientom sú informačné systémy. Tie nie sú pripravené na to, aby úroky odkrajovali klientom z istiny vkladu, ale naopak platili aspoň symbolické kladné úroky napríklad 0,001 percenta ročne. Obavy bánk zo zrútenia systémov ich nútia k rozsiahlym a časovo náročným technologickým zmenám. Experti na bankové systémy odhadujú, že nastavenie modelov na odkrajovanie úspor klientov v bankám môže trvať až jeden rok. Banky odôvodňujú mínusové úroky tým, že musia platiť čoraz viac za povinné ukladanie prebytkov likvidity centrálnym bankám. Zároveň tiež nemajú kde bezpečne investovať peniaze klientov do štátnych dlhopisov krajín s dobrou bonitou, ktorých úročenie je tiež záporné.

Záporné úroky nútia veľkých firemných klientov reagujúcich na osekávanie úspor odložených v bankách k neštandardným opatreniam. Jedným z nich je uskladňovanie hotovosti v bezpečných trezoroch. V podmienkach, keď banky namiesto zhodnocovania úspor slúžia doslovne ako drahé záložne, sa takýmto reakciám ani netreba čudovať. Tu však nastáva problém s nedostatkom veľkých bankoviek po 500 a postupne aj 200 eur, ktoré sa už vôbec netlačia.

Banky dnes nútia klientov pracovať s peniazmi bezhotovostne a meniť peniaze na investície často bez akejkoľvek garancie vrátenia aspoň vloženého kapitálu. Pracovať so zápornými úrokmi sa ale podobá plávaniu pod vodnou hladinou, ktoré môže byť iba krátkodobé.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#záporné úroky #vklady #úspory #centrálne banky #bankovníctvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku