Otázka znie, či spoločnosť väčšmi ohrozuje to, čo sa napíše, alebo to, čo sa vymaže. Je to otázka večná, rieši sa za každého režimu a opakovane sa vynára pred každou ďalšou generáciou. Treba spoločnosť chrániť pred nebezpečným slovom, nevhodnou informáciou, nesprávnym názorom? Nie je užitočnejšie vziať názorovú pluralitu na vedomie, nič z verejnej debaty vopred nevylúčiť a dať slovo i tým, s ktorými nesúhlasíme?
Proti cenzúre internetu pochopiteľne protestuje ten, kto je cenzurovaný, pričom nie je isté, či by sám nevymazal názor, ktorý je mu proti srsti, keby mal tú možnosť. Sú však aj kritici, ktorým na cenzúre prekáža, že sa kvôli nej nestretnú s názormi, s ktorými nesúhlasia. Žiť v názorovej bubline je síce pohodlné, ale je to život v sebaklame, ktorý sa vždy končí bolestnou zrážkou s realitou. Ktovie, či rozdelenie spoločnosti nie je dôsledkom toho, že sa verejná diskusia pripúšťa iba v mantineloch politickej korektnosti. Psychologicky tak všetko nekorektné pôsobí nezávisle a sexy.
Paradoxom cenzúry na globálnej sieti je, že morálku stráži nadnárodná korporácia, ktorá nespája ľudí pre ich modré oči, ale preto, aby na tom zarobila. Pôvodne akademický priestor internetu sa postupne stal slobodomyseľnou platformou individualistov, potom otvoreným zdrojom informácií pre každého, až z neho globálne siete spravili zábavný cirkus, ktorý výnosne predáva individuálne cielenú reklamu.
To, čo internet pôvodne spopularizovalo, teda slobodná výmena názorov, dnes kazí biznis. Užívateľ, ktorý svojimi silnými názormi znechutí iných užívateľov sociálnej siete, znižuje hodnotu jej akcií na burze. Jednoducho škodí a z finančného hľadiska je jedno, či má pravdu, alebo ju nemá. Kontroverzné názory síce inšpirujú a provokujú, a tým sú cenné v debate, ale súkromní vlastníci internetových platforiem majú zrátané, že viac zarobia na zábave ako na službe demokracii. Kto kazí zábavu, je dnes v globálnej dedine neobľúbeným susedom.
Autori čerstvej petície proti obmedzovaniu slobody slova na sociálnych sieťach žiadajú, aby sa cenzúrou zaoberali najvyšší ústavní činitelia a chcú parlamentnú komisiu, ktorá by globálnej sieti dala za uši, keď niekomu zablokuje účet alebo vymaže príspevky. Nie je reálne, že by takúto ťažkú domácu úlohu politici zvládli. Riešia, ako sociálne siete politicky využiť, nie ako ich kultivovať.
Cenzúra sa stratí ako para nad hrncom vo chvíli, keď kvôli nej sociálne siete, respektíve ich akcionári prídu o peniaze. To však aktuálne nehrozí. Správa o tom, ako sa najmocnejšia globálna sieť pripravuje na americké prezidentské voľby, sa začína nadpisom: „Ak bude po voľbách bengál, začneme mazať vo veľkom, varuje Facebook.“