Najviac plodonosný je v tomto zmysle – veď ako inak? – slovenský parlament. Ten do celej krajiny vysiela zdrvujúce lavíny etických posolstiev a vešteckých znamení, aké sa tu ešte nikdy nezjavili. Samozrejme, že toto žriedlo nezostáva žiadnym spôsobom osihotené, napomáha mu aj vláda či iné inštitúcie. Bohaté semä morálky tak putuje aj medzi prostý ľud pomocou víchrov a uragánov zo všetkých médií.
Nijaký spoluobčan dnes už veru nemôže povedať: „ Ale veď ja som nevedel, že mám byť slušný! Však nikto to tu nikdy nepovedal!“ A ani žiadna dievčina či žena si dnes veru nemôže povzdychnúť: „Či mohla ja kedys' zvedieť, že je predo mnou i taká cesta možná, čo cestou je cnosti a nie priam lemovaná alejami nerestí a skazeností, pred ktorými patrí sa „ostríhať“, nie im zaraz podľahnúť, aj keby hneď šlo o možnosť lákavú, zábavnú či dokonca finančnú?“ Veď keby čo len malú pozornosť venoval politickému dianiu u nás, cestu hlbokej mravnosti by pred sebou samým nik nedokázal zaprieť alebo utajiť.
Ak aj by sa mu čosi v tom veľkolepom dianí nevidelo, tu musí sa hneď utešiť myšlienkou Svätého Augustína, že zlo je vo svete iba preto, aby dobro viacej a lepšie vyniklo. A podobne ako v celom svete, tak to musí byť aj v parlamente. Na vine je i samotná doba, lebo aj parlament sa posunul z idylických čias, keď sa poslanci aj vládnych strán nadchýnali obrázkami ruských modeliek, za ktorými všetkými sa rafinovane skrývala činorodá A. ZS., dobrá to vraj kamarátka zlorečeného M. K. Dnes by takýto obrázok žiadneho predstaviteľa vládnej strany nerozrušil a ani neznepokojil.
Naopak, niekedy aj sám predseda parlamentu, teda aspoň podľa médií, iniciuje komunikáciu už aj s rôznymi, aspoň z jeho hľadiska, nesmierne pôvabnými „transgenderovými“ bytosťami či „travestitami“ , len aby nič z týchto širokých polí nových možností nevynechal a akosi sa dopracoval aj v tejto oblasti k istému konečnému či aspoň zmysluplnému celku.
Nemá to ľahké ani predseda vlády, ktorý dal všetky peniaze a majetky manželke iba preto, aby jej vládal zostať verný – teda, ak som to z jeho vyjadrení správne pochopil. Ak sa ho na to niekto spýta, ako toť kedy poslanec Ľuboš Blaha, hoci ide len o nejaké tie drobné z domáceho rozpočtu, obviní či očierni ho pán premiér rovno zo zoofílie, čo býval kedysi tiež dosť netradičný postup.
Ak sa vrátime k pôvodným myšlienkam otcov cirkvi, potom je v slovenskom parlamente dobro vďaka naším činovníkom už dnes prítomné a viditeľné iba v tej najzreteľnejšej podobe. A keby sa v iných parlamentoch o problematiku dobra vôbec zaujímali a chceli sa poučiť, chodili by si ho pozerať práve sem.