Čo si počneme so 45 miliardami?

Kam nové eurofondy smerovať, aby z toho profitovali aj ľudia, aj krajina, aby nás tieto opatrenia, slovami ministra financií, „posunuli vpred zásadným spôsobom"?

29.09.2020 14:00
debata (19)

Za dva týždne vláda podá prvú verziu Plánu obnovy, ktorý posúdi Európska komisia. Vyčlení naň 7,5 miliardy eur. Nie sú to zďaleka jediné peniaze, ktoré na Slovensko pritečú. Ostáva nám minúť ešte nedočerpané eurofondy z tohto obdobia, viac než 18 miliárd eur dostaneme v ďalšom programovom období, čím ešte spolu s prípadnou pôžičkou a naším spolufinancovaním máme na najbližšie roky k dispozícii pekných 45 miliárd.

Ich využitie by mohlo vyzerať aj takto. Budeme investovať do štátnej výstavby nájomného bývania. To je potrebné nielen preto, že je bývania nedostatok, ale aj preto, aby sa držal na uzde nekontrolovaný a neudržateľný nárast cien súkromného bývania. V Bratislave je jedno z najdrahších bývaní v EÚ v pomere k platom. V porovnaní s nami susedná Viedeň vlastní alebo zadotovala cez družstvá polovicu bytového fondu celého hlavného mesta.

Zainvestujeme do zelených opatrení, do prechodu k obnoviteľným zdrojom energie. Budeme dotovať zelenšie výrobné procesy v priemysle a efektívnejšie využívanie energie. Podporíme lokálne poľnohospodárstvo, aby sme nemuseli potraviny zbytočne dovážať z druhej strany planéty. Zavedieme opatrenia na ochranu prírody, podporíme železničnú dopravu, konečne aj zvýšime počet tratí namiesto každoročného škrtania, zmodernizujeme vozový park, podporíme cyklodopravu. Podporou verejnej dopravy pomôžeme znížiť hromadiaci sa smog v mestách a rastúce emisie z osobnej autodopravy.

Aj výstavba bývania, aj zelené opatrenia, aj všetky ostatné investície by mali byť vo výsledku nastavené tak, aby peniaze ostávali v regiónoch a podporovali zamestnanosť. To môžeme dosiahnuť napríklad zapájaním sociálneho podnikania, lokálnych subjektov, ktoré zamestnávajú aj ľudí, ktorí sa inak nemajú ako uplatniť na trhu práce a ktoré majú aj iný cieľ ako len zisk. Takisto môžeme zadávať dotácie regionálne. Nie formou jedného veľkého celoštátneho obstarávania ušitého na mieru nejakému Váhostavu, ale menšími dotáciami, ktoré majú za podmienku, že firma pôsobí regionálne, udržiava zamestnanosť, nie je schránkovou firmou sídliacou na Cypre.

Keďže sem pritečie veľa peňazí, Milan Krajniak sa už nemusí z pozície ministra práce obávať a prestane šetriť na mzdách. Naopak, začne zvyšovať minimálnu mzdu, príplatky, zvýši a predĺži podporu v nezamestnanosti a všetky ostatné formy podpory. Minister financií navrhne plošné zvyšovanie miezd v štátnej a vo verejnej správe, hlavne učiteľov, zdravotníckeho personálu či úboho platených administratívnych pozícií.

Veď nemusia vždy a za každých okolností platiť účet za krízu len zamestnanci. Ak chce súčasná vláda dokázať, že oni sú iní, tak nech balík eurofondov v ťažkých časoch korony využije zmysluplne a jeho výsledky sa pretavia do životnej úrovne obyvateľov. Vzhľadom na to, že pomáhať s eurofondmi sa chabre taký Ivan Mikloš, zatiaľ to vyzerá len na veľký plán, kto sa na čom nabalí.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #Ivan Mikloš #Milan Krajniak #regionálny rozvoj #plán obnovy