A veru nerobí vôbec múdro ten, kto tieto statusy podrobne neštuduje, nepamätá si ich iba kvôli ich takmer neprehľadnému množstvu, no aj neprebernému bohatstvu jazykových prostriedkov a závažných myšlienok, pretlmočených do vzácnej písomnej podoby. Tí múdrejší sa ich nepochybne učia naspamäť, podobne ako niektorí významní jedinci v staroveku celú Iliadu. Alebo Odyseu. Pretože majú miestami podobný, i keď nie vždy až taký súvislý charakter.
Napriek tomu, že mená v nových eposoch celkom nezodpovedajú antickým hrdinom, ale skôr tým, čo sa akoby náhodou často vyskytujú v ekonomicko-erotickom vzdelávacom programe jednej slovenskej televízie, predvádzanom pod otvoreným a kriticky ladeným názvom „Smotánka“.
Napríklad v jednom z veršov posledného opusu Igora Matoviča spred týždňa celkom epicky zaznelo: „Doba, ktorá nastáva, je mannou z neba pre Haščáka, Pellegriniho, Fica, Bödöra, Krajmera, Kožucha, Kičuru, Makóa, Jankovskú, Kočnera, Sklenku, desiatky väznených sudcov a všetkých tých vagabundov, ktorých sme za pol roka zavreli a ich miliónové biznisy na úkor štátu zrušili.“
To, samozrejme, pre nejakého prostého obyčajného človeka Igora nemôže v nijakom prípade zostať bez následkov, preto sa aj do inak celkom čistého epického štýlu grandióznej poémy akoby nevdojak vkrádajú celkom elegické tóny: „Prídu ďalšie krivé obvinenia ako s vymyslenou zmenkou za 10 miliónov eur mojej Pavlínky, prídu ďalšie ,vážnosti‘ tipu ,diplomovky‘… a ďalšie vynášanie súkromností vraj ,vo verejnom záujme‘.“
Každého síce hneď zaujme slovo „tip“, teda s mäkkým „i“, ale básnická licencia to azda v tomto prípade autorovi nikdy nenapísanej a nikdy neprečítanej vlastnej diplomovky hádam dovoľuje. Lebo zmenku za 10 miliónov eur každá slovenská manželka istotne zvládne aj sama. Ide zväčša naozaj o tipovanie bez následného obligatórneho tristného rozvodového konania.
Len podľa vlastného uváženia, najmä ak má dobrý rozhľad v národnom hospodárstve. Desať „melónov“ je v podstate taký bežný výdavok, nutný asi ako údržba nechtov. Čistý domáci rozpočet. Preto v celkom zlom svetle vidí náš pán premiér aj nevraživcov, totiž tých, čo škodia: „…a náš cieľ bude presne opačný – splniť sľub, ktorý sme pre voľbami ľuďom dali – urobiť zo Slovenska miesto, kde budú čestní ľudia radi žiť. Držme si palce, ideme do vojny o Slovensko!“
Som jeho slovami povzbudený a iba trochu mi pripomínajú verše zo Stalinovho spevníku z roku 1945, ktoré sa tam zjavili v lyrickej piesni pod názvom „Granát“. Žiaľ, zatiaľ iba v preklade do češtiny. Ide v nich tiež práve o vysnívanú mieru spoločného odhodlania a nadšenia: „Hej můj granát, můj soudruh granát! My dva se všady probijem! Z boje do boje jdeme spolu, do boje za rodnou zem!“