Neviem, ako by dopadol u nás test finančnej gramotnosti, kde by mali respondenti uviesť rozdiely medzi zmenkou a dlhopisom. Mnohým sa tieto cenné papiere, ktoré sa ľahko môžu premeniť na bezcenné pohľadávky, zdali doteraz bezpečným prístavom pre ich úspory. Najmä u tých ľudí, ktorí nedôverujú podielovým fondom, z ktorých väčšina pri investovaní do dlhopisov dôkladne preveruje bonitu emitenta. Teda firmy, ktorá je dlžníkom z vydaného dlhopisu. Veľa spoločností sa pri vydávaní dlhopisov oháňa tým, že emisiu takýchto cenných papierov povolila Národná banka Slovenska. Tá však skúma iba formálne legislatívou predpísané splnenie podmienok na ich vydanie, ale nie solventnosť dlžníka, ktorý sa zaväzuje investorom po určitom čase splatiť svoj peňažný záväzok z dlhopisu.
Čím je dlhšia splatnosť a vyšší úrok z dlhopisov, tým väčšie riziko predstavuje kúpa takéhoto cenného papiera. Niektoré firmy ponúkajú dokonca dlhopisy s tzv. nulovým úrokom, keď dohodnuté úroky sú vyplatené až pri ich splatnosti. Často ide o lehoty troch alebo piatich rokov. Dlhopisy solventných firiem, ktorých akcie sú umiestnené na burze, sú zväčša úročné maximálne štyrmi percentami ročne. Menšie spoločnosti sa často snažia predať dlhopisy aj za cenu vysokých úrokov, ktoré v extrémnych prípadoch dosahujú až 12 percent. Najmä v situáciách, keď nemajú čím ručiť bankám za úvery, alebo im banky nedôverujú a nechcú im poskytnúť podnikateľský úver. Vydávanie dlhopisov môžu uľahčiť firmám aj samotné banky, ktoré na utuženie dôvery verejnosti nakúpia časť dlhopisov priamo do svojho portfólia.
Zmenka je dobrým sluhom, ale zlým pánom. To platí aj pre depozitné alebo investičné zmenky. V minulosti ich vydávali predovšetkým banky, ktoré tým získavali kapitál bez toho, aby museli platiť z takto požičaných peňazí povinné odvody do Fondu na ochranu vkladov. Rovnako ako v prípade dlhopisov takto uložené peniaze nepodliehajú celoeurópskemu limitu ochrany vkladov (stotisíc eur na osobu a banku).
Zmenky nikdy neboli určené pre drobných sporiteľov, ale skôr pre väčšie investície. Tieto cenné papiere sa zvyčajne vystavujú tak, že sú voľne prevoditeľné. Dokonca aj bez toho, aby bolo zrejmé, kto je ich aktuálnym vlastníkom. To umožňuje uskutočňovať ich prostredníctvom aj finančné či obchodné transakcie, ktoré majú zostať utajené pred očami daňovej správy. Firmy ani banky nie sú obmedzované tým, že by takéto zmenky nemohli vystavovať.
Zabrániť nekalým praktikám so zmenkami je pritom možné aj v podmienkach súčasného archaického zákona o zmenkách a šekoch z roku 1950! Slovensko je preto doteraz považované v určitom zmysle slova za daňový raj. Nielen z dôvodu totálnej anonymity zmenkových obchodov, ale aj nulového zaťaženia úrokov zo zmeniek zrážkovou daňou.