Poučenie z gréckeho vývoja

Grécky súd označil politickú stranu Zlatý úsvit za zločineckú organizáciu. Viacerí jej členovia vrátane vedenia čelia obvineniam z násilných trestných činov. Tento príbeh prináša ponaučenie aj pre iné členské krajiny EÚ, boriace sa s problémom rastu fašizmu.

09.10.2020 16:00
2

Prvým ponaučením je, že minulosť nás nerobí imúnnymi pred opakovaním tragických chýb. Grécko stratilo v druhej svetovej vojne asi desatinu populácie, najmä v dôsledku okupácie nacistickým Nemeckom. Antifašistické dedičstvo zosilnila aj história odporu proti vojenskej diktatúre v 60. a 70. rokoch. Napriek tomu sa v tejto krajine stala treťou najsilnejšou politická strana, ktorá sa k fašizmu hlásila prakticky otvorene: ideológiou, rétorikou, symbolmi.

Násilná história Zlatého úsvitu sa začala v 80. rokoch. Prvýkrát na seba výraznejšie upozornil začiatkom 90. rokov, keď zaútočil na skupinu študentov počas demonštrácií na univerzite v Aténach. Členovia Zlatého úsvitu sa zapojili do vojny v Bosne a Hercegovine na strane Republiky Srbskej, niekoľko z nich bolo prítomných aj na masakri v Srebrenici. Prvý líder strany bol v roku 2005 odsúdený za pokus o vraždu troch ľavicových aktivistov.

Ozbrojené gangy organizované stranou pravidelne útočili na ideologických protivníkov, imigrantov, sexuálne a etnické menšiny… Napriek tomu trvalo tridsať rokov, pokiaľ bola strana označená za zločineckú organizáciu. Jej násilie bolo dovtedy prehliadané, prípadne riešené ako individuálne prípady. Napriek tomu, že za ním stála ideológia a organizačné kapacity Zlatého úsvitu. Budíčkom bola až vražda repera a aktivistu Pavlosa Fyssasa v roku 2013. Ponaučením je, že terorizmus extrémnej pravice v Európe nie je len vecou niekoľkých pobláznených jednotlivcov. Je organizovanou hrozbou bezpečnosti a liberálnej demokracie. Treba sa s ním vyrovnať rovnakým spôsobom: ako s organizovanou zločineckou skupinou.

Zlatý úsvit začal fungovať ako politická strana od 90. rokov. Prvých pätnásť rokov sa pohyboval na okraji politického spektra, v roku 2005 dokonca ukončil samostatné aktivity. Na politické výslnie ho vyniesla až grécka ekonomická kríza a neskôr migračná kríza. Priestor pre úspech mu vytvorilo zlyhanie politického mainstreamu v Grécku aj v Európe.

Grécke mainstreamové politické strany – PASOK a Nová Demokracia – vytvorili dysfunkčný, neefektívny a nespravodlivý ekonomický systém, ktorý sa zrútil v dlhovej kríze v roku 2010. Podmienky „záchranných pôžičiek“, ktoré európski veritelia nanútili Aténam, spôsobili sociálnu krízu a rozpad spoločenskej súdržnosti. Krízu prehĺbila neschopnosť únie (aj pre postoj Slovenska) pomôcť Grécku účinne s bremenom migrácie. Na situácii úspešne politicky parazitoval Zlatý úsvit (podobne ako jeho ideologickí spolupútnici inde v Európe). Voličom ponúkol vypätý nacionalizmus, xenofóbiu a nenávisť k fiktívnemu nepriateľovi (imigrantom, liberálom, ľavičiarom, LGBTI ľuďom…)

Rozsudok gréckeho súdu znamená politický koniec Zlatého úsvitu. No neznamená koniec extrémistickej pravice v Grécku ani inde Európe. Nie je okrajovým fenoménom, ale organizovanou hrozbou liberálnej demokracii.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
2 debata chyba
Viac na túto tému: #zlatý úsvit #Grécko #fašisti #extrémisti