Nemohol som ho pochopiť inak, lebo nesledujem tie veľké čísla, ktoré z času na čas vláda na mňa ktosi „vyblafne“, najčastejšie keď som úplne nesústredený. Ale som presvedčený o tom, že ich celkom dôsledne nesleduje ani vláda.
Preto musím najčastejšie vychádzať iba zo sekundárnych príznakov, ktoré sa v nekonšpiratívnom mainstreame vynárajú s neobyčajnou naliehavosťou. Ak napríklad uzriem v médiách obrovskú fotografiu neumelou rukou ošúpaných reďkoviek, zahreje ma to pri srdci. Sú už na tom rovnako ako my všetci! Ak vidím ministra školstva s táckou chlebíkov upražených vo vajci, poteší ma, že minister školstva predsa len niečo vie. Lebo tvrdí, že pri ich príprave „trochu asistoval“. A istotne každý uzná, že chlieb vo vajci je vážna vec, to nie je nejaká „dokatovaná diplomovka“.
Dokonca ma zaujala správa, že vláda iba šesť týždňov po prázdninách prestala žiť rodinným životom. Veď sa stretáva už o šiestej ráno pri raňajkách, stravuje sa kdesi na benzínke alebo ako príde. Teda popri jej takpovediac nanajvýš sústredenom spoločnom a plodonosnom celodennom potĺkaní. A dokonca aj v tých skorých ranných hodinách každý z ministrov celkom presne vie, či už mal, alebo nemal kávu! Pri spoločných raňajkách býva najčastejšie prítomný aj pán premiér, ktorý pokojne nechá doma ženu aj s jej zmenkami asi tak za desať „melónov“, prípadne dnes už vraj iba za nejakých 600 „litrov“. Aj keď im v spoločnej domácnosti evidentne okrem toho zostali už iba štyri krajce chleba s cibuľou, ktoré sám zrobil. Vtedy ich odporučil tiež iným, aby si vraj zostali navzájom verní. Nielen láska, aj mravnosť ide cez žalúdok.
Je to skutočne náročná doba. Jediné, o čo sa dá oprieť a čo utešene narastá, je COVID-19. Pritom je sympatické, že vládni predstavitelia si ani sami neuvedomujú, ako dobre robia. Veď aj ten najjednoduchší človek, keď ich pozoruje, si dnes môže hrdo povedať: „To by som aj dokázal, toto by som aj ja chcel robiť!“
Premkol ma zvlášť mrazivý pocit, keď som toť kedysi sledoval krízové zasadnutie bezdomovcov na lavičkách v neďalekom parku. Hovorili nezriedka o našej i svetovej situácii rovnako fundovane a presvedčivo. Iba bližší pohľad na ich ponožky a topánky, ktorý už dnes médiá ochotne sprístupňujú, človeka navracia do správnych hraníc a patričných rozdielov, ktoré so sebou príslušné funkcie zvyčajne prinášajú.
Ja viem, že to asi nechápem správne, ale ak vychádzam z dostupných informácií, myslím si, že najlepšie bude pridať sa k úsiliu vlády a k veľkému plánu obnovy, ba k nemu aj osobne prispieť. Len celkom presne neviem, či na to bude vhodnejší chlebík s paštétou, alebo radšej iba s kvasnicovou nátierkou.