Slovensko má ambíciu zlepšiť systém dôchodkového zabezpečenia tak, aby bol dlhodobo udržateľný aj v podmienkach starnutia populácie a v blízkej budúcnosti reflektoval aj znižovanie podielu počtu pracujúcich zamestnancov k počtu seniorov. Pri prognózach má zanedbateľný vplyv počet živnostníkov, ktorých väčšina si beztak platí minimálne dôchodkové poistenie, alebo dokonca nemá pri oficiálnych nízkych príjmoch nijaký vymeriavací základ na dôchodkové poistenie. Títo budú v starobe na tom najhoršie.
Od roku 2021 sa opätovne bude za odpracovaný rok počítať len rok, v ktorom poistenec zaplatil sociálne odvody aspoň z príjmu 0,24-násobku priemernej mzdy v ekonomike. Špekulantom vyhýbajúcim sa plateniu odvodov dôchodkového poistenia už ruže na Slovensku nepokvitnú.
Záchranou poistencov pred životom v chudobe v čase staroby nie je ani druhý pilier, ktorého výsledky v zhodnocovaní úspor za 15 rokov existencie sú žalostné. Podľa zverejnených údajov penzijné fondy zhodnotili za celé obdobie existencie kapitál dôchodkových sporiteľov priemerne o 1,58 % ročne, pričom inflácia za rovnaké obdobie predstavovala 1,9 % ročne. Dôvodom bola nízka finančná gramotnosť poistencov a nedostatočná iniciatíva štátu chrániť záujmy sporiteľov. To sa týka, samozrejme, aj koncovej fázy dôchodkového sporenia v podobe povinného zakúpenia doživotnej renty pre čerstvých seniorov, ktorí boli účastníkmi druhého piliera.
Produkty životných poisťovní sú drahé a logiku nemá ani skutočnosť, že doživotné renty si nemôžu s klientmi dohodnúť samotné správcovské spoločnosti. Na systéme tak dobre zarobia aj životné poisťovne, ktoré sa vyhovárajú na vysoké náklady na tvorbu rezerv a administráciu. Životné poisťovne pritom peniaze zhodnotiť nevedia. Najmä z dôvodu nízkych až záporných úrokových sadzieb a pre legislatívne pravidlá, ktoré im neumožňujú ísť do rizikovejších portfólií. Nezodpovedanou otázkou zostáva, či niektorí správcovia penzijných fondov nemali časť kapitálu sporiteľov umiestnenú vo fondoch a dlhopisoch insolventnej investičnej skupiny Arca.
Najväčším prepadákom dôchodkového sporenia je však dobrovoľné sporenie na penziu v doplnkových dôchodkových fondoch tretieho piliera (DDS). Ten najviac utrpel tým, že doteraz všetky vlády na Slovensku umožnili správcom týchto fondov účtovať vysoké poplatky za správu peňazí a ďalších asi sedem druhov skrytých poplatkov, ktoré oberajú budúcich seniorov o slušnú doplnkovú rentu v starobe. Smrteľnú ranu tretiemu pilieru dala, a dobrovoľných seniorov odkopla na vedľajšiu koľaj, vláda Ivety Radičovej tým, že zrušila daňové zvýhodnenie dobrovoľného sporenia na dôchodok.
V roku 2013 sa sporitelia síce dočkali opätovného daňového zvýhodnenia, ale toto je iba zlomkom toho, čo umožňuje systém v Českej republike. Pokiaľ u našich susedov môže sporiteľ doplnkového dôchodkového fondu získať v ročnom vyjadrení vo forme daňových úľav a dotácie štátu v prepočte až 800 eur, u nás je to iba smiešnych 34 eur ročne. Okrem okresania úžerníckych poplatkov správcov fondov DDS by sporitelia a ich zamestnávatelia uvítali aj zrušenie zdravotných odvodov a dane z príjmu, ktoré platí sporiteľ z príspevkov zamestnávateľa.