Štandardizácia vysokého školstva

14.10.2020 16:00

Zdalo by sa, že vo vládnej vízii sa našiel kľúč na riešenie kvality vysokého školstva. Spočíva v jeho štandardizácii, teda v "novom prístupe k akreditácii”. Ten má realizovať Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo.

Štandardy sú normy, ktoré sa musia bezpodmienečne plniť. Kto ich neplní, bude mať problémy, a ak ich nevyrieši, nemôže existovať. Neštandardné či "podštandardné” vysoké školy nepotrebujeme.

Jedným zo štandardov je "garantovanie” študijných programov "výstupmi piatich akademikov” v stanovenej kvalite. Ide o päť výstupov, napríklad publikácií každého vybraného učiteľa na významnej alebo uznávanej medzinárodnej, prípadne národnej úrovni. Kvalitné vysoké školy by tento štandard mali hravo splniť. Ostatné nedostanú akreditáciu pre svoj študijný program a ten bude zrušený. Zrušenie 20 % študijných programov na magisterskom aj doktorandskom stupni do roku 2024 je strategickým cieľom vládnej vízie. Dôsledkom bude "zlučovanie pracovísk/fakúl­t/VŠ” a zníženie počtu verejných VŠ z 20 na 18. A prečo len na 18?

To všetko sa zdá byť rozumné a správne, keby to nebolo neférové, nekoncepčné a byrokraticky krátkozraké. Ba je to dokonca v nesúlade s európskymi štandardmi, ktoré naša agentúra deklaruje ako záväzné. Európska asociácia na zabezpečovanie kvality v oblasti vysokoškolského vzdelávania (ENQA), ktorej členom sa má naša agentúra stať do roku 2023, nič také nestanovuje. Nič také nemá vo svojich štandardoch ani analogická rakúska či švajčiarska agentúra. Ba dokonca ani Národní akreditační úřad pro vysoké školství v ČR, ktorý prepája študijné programy s výskumnými projektami.

Neférovosť spočíva v tom, že pod správnym princípom "prepájania vzdelávania a tvorivých činností” sa tu spochybňuje kvalifikácia učiteľov VŠ a určuje sa, kto môže a kto nemôže vyučovať. Sama publikácia dokladuje vedecký profil učiteľa, nie jeho pedagogické kvality. Vedecký profil je len jednou zo súčastí kvalifikácie vyučovať na vysokej škole. Mali by sme uznať, že na vysokej škole máme odborníkov, ktorí sú lepší vo vyučovaní ako vo výskume alebo naopak. Vzdelávanie samo je tvorivá činnosť.

Nekoncepčnosť spočíva v tom, že sa tu miešajú dve veci. "Výstupy” (publikácie) sú výsledkom tvorivej vedecko-výskumnej, vývojovej a umeleckej činnosti, a tie sa všade vo svete hodnotia samostatne v procesoch evaluácie (hodnotenia) metódou expertného posúdenia skupinou odborníkov z daného vedného odboru. Takto sa zisťuje vedecký profil univerzity a jeho úroveň, na základe čoho sa môže určiť status "výskumnej univerzity”. V schválenej podobe akreditácie to agentúra nemôže korektne vykonať.

Byrokratická krátkozrakosť spočíva v spoliehaní sa na formalizáciu tvorivých procesov. Je preto zásadnou otázkou, akým spôsobom modernizáciu vysokých škôl robíme. Štandardizácia cestou akreditácie má v sebe riziko okliešťovania tvorivej slobody a autonómie. Kultúru kvality nemôžeme pestovať ako zmechanizovaný "výrobný proces” absolventov, publikácií a ďalších "výstupov”, ktoré sa "počítajú”.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#veda a výskum #Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školy #reforma školstva #Moderné a úspešné Slovensko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku