Podpora súťaživosti

20.10.2020 16:00

Náš premiér je súťaživý. Tak ako väčšina z nás. Súťaže prinášajú nápady, energiu a ekonomické pozdvihnutie krajiny. A majú aj sprievodné náklady. Súťaž o čo najväčší objem výroby v ťažkom priemysle devastovala zdravie krajiny, súťaž o prílev zahraničného kapitálu štátnu pokladnicu a súťaž o pôžičky z nadnárodných fondov zmenila sociálnu ochranu na program, ktorý nedovolí zomrieť a ani žiť bez hanby.

V posledných dekádach socializmu sa súťažilo aj v počte postavených bytov. Po páde režimu nás to prestalo zaujímať. Makroekonomické ukazovatele boli opäť prvoradé. O sociálnej ochrane politici nehovorili ako o ochrane ľudských schopností pred devastáciou, ktorú spôsobuje núdza, ale ako o tunelárovi pracovnej motivácie. Dôstojnosť života sa vďaka sociálnym demokratom opäť stala témou, no v súťaži o znižovanie rozpočtového deficitu začali sociálnu ochranu pretvárať v apoštolskom duchu „kto nepracuje, nech neje“ a tiež výrazne zľavili aj z podpory dostupnosti bývania.

Cením si, že premiér chce ukázať, že jeho vláda je sociálnejšia ako vláda sociálnych demokratov. A že nás chce chrániť aj za cenu logisticky náročného celoplošného testovania. Z otázok, ktoré vyvoláva tento zámer, ma najviac trápi, ako zabezpečíme karanténu infikovaných v krajine, ktorú poznačili desaťročia nestarania sa o dostupnosť zdravého a bezpečného bývania pre všetkých.

Problém s karanténou sa dotkne veľkého počtu ľudí. Podľa Štatistického úradu SR žije viac ako tretina všetkých domácností v preplnenom byte. V tomto nekomforte, ktorý je aj zdravotným rizikom, sme žiaľ európskou špičkou.

Deficit starosti o zdravý a bezpečný základ nášho života je najvýrečnejšie zhmotnený v chatrných obydliach tisícok rodín s deťmi a nocľahoch pod holým nebom. Túto biedu sme sa naučili čítať ako výraz ich morálnej nedostatočnosti. Údaje medzinárodných štatistík však nedávajú priestor na podobné interpretačné uhýbanie. Odlišnosti našej úrovne podpory prístupu k bývaniu a úrovne v štátoch s rovnakým počtom obyvateľstva sú príkre. Pomer medzi našimi 30 miliónmi eur ročne a vyše jeden a pol miliardou eur vydaných na rovnaký účel vo Fínsku či Švédsku sa nedá ospravedlniť rozdielnym výkonom ekonomiky. Našu nedbalosť jednoznačne potvrdzuje aj prepočet výdavkov na obyvateľa. Ak podľa databázy ESSPROS v Dánsku to bolo 342 eur, v Británii 418 eur ročne, u nás štát minul na tento účel len 7,3 eura v prepočte na obyvateľa.

Táto vláda plánuje zásadný a razantný obrat v riešení dostupnosti bývania – od rozhýbania výstavby cenovo dostupných nájomných bytov po zavedenie (sociálnymi demokratmi odkladanej) štátnej dávky príspevku na bývanie – to je dávka, ktorá by seniorom pomohla udržiavať v byte teplo a rodinám sťahovať sa do miest za prácou či štúdiom. Bude veľmi dôležité ustrážiť, aby tieto zámery nepadli za obeť umorovaniu deficitu verejných financií a aby sme podporovali ich chápanie ako cesty k ozdraveniu života ľudí a k obnoveniu ich schopnosti uniesť povinnosti.

Súťaživý premiér je však málo. Súťažiť v dostupnosti kvalitného bývania pre všetkých musia chcieť aj samosprávy obcí a aj my, ako ich obyvatelia a voliči.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#testovanie #súťaživosť #podpora bývania #koronavírus #chudoba
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku