Prvá možnosť je bežnejšia a častejšia, pretože aj keď je človek rozumová bytosť, primárne je emocionálnou bytosťou. Emócie vedú rozum, ktorý slúži ako nástroj na dosahovanie ich cieľov, ako vedel už filozof David Hume (1711 – 1776).
Keď je emóciou strach a zapína sa rozum, tak ten v prvom kroku velí, že treba riešiť (odstrániť) príčinu strachu. Ak je tou príčinou COVID-19, odstráňme ho a strach pominie.
Druhý krok tohto rozumu hovorí, ako vírus zlikvidovať. Ak sa šíri kontaktom z človeka na človeka, treba zrušiť tieto kontakty, najlepšie frontálne, plošne bez rozdielu. Nič iné vraj neprichádza do úvahy.
Tretím krokom v "logike” tohto rozumu je už len zistiť, kto je nositeľom vírusu. Potom stačí na všetkých pozitívnych aplikovať blokádu, teda karanténu a izoláciu, respektíve v ťažších prípadoch špeciálnu terapiu. Výsledkom má byť dosiahnutie cieľa: likvidácia vírusu ako príčiny strachu. Aspoň dovtedy, kým vedecký rozum nevytvorí vakcínu.
Zdalo by sa, že toto je ten "zdravý rozum”, ktorý zodpovedá "pudu sebazáchovy”. Je to však iba jednoduchý, priamočiary, mechanický a plochý či plytký rozum, ktorý nemá šancu pri zložitejších problémoch.
V druhej možnosti sa rozum nedá strachom viesť, neskáče podľa toho, čo mu strach diktuje, lebo vie, že strach má "krátke nohy”. Tento rozum nedovolí strachu narastať až do hystérie a paniky a nasadí mu uzdu. Odvážny rozum si nemyslí, že strach a jeho príčiny celkom odstráni, takže si nedá od neho diktovať. Je schopný preskúmať príčiny aj dôsledky oveľa lepšie, konkrétnejšie, podrobnejšie. Kladie si oveľa rozumnejšie otázky, ako napríklad: Čo znamená, že počet nositeľov vírusu rastie? V akej miere je vírus nebezpečný pre svojich nositeľov a pre ktorých zvlášť? V akej miere je nositeľ vírusu nebezpečný pre zdravých? Čo môžeme urobiť, aby sme obmedzili šírenie a pôsobenie vírusu tak, že zároveň nebudeme likvidovať, ale zachováme ďalšie životne dôležité funkcie? Ako môžeme zlepšiť prevenciu a imunitu voči vírusu i jeho liečenie? A tak ďalej.
Toto je zdravý a inteligentný rozum, ktorý vie, že "vojna” proti vírusu rovnako ako proti prírode je nezmysel. Že vírus tu v takej či onakej podobe vždy bol a bude. A že ide práve o spôsoby, akými mu čelíme – aké formy života utvárame. Na to poukazuje vo svojej najnovšej knihe Pandémia (2020) filozof Slavoj Žižek. Riešením je odolnosť nielen proti vírusu, ale aj proti strachu z neho. A tiež proti pseudoriešeniam, ktoré problém len znásobujú.
Situácia s COVID-19 je nová a bezprecedentne zložitá. Úspešne čeliť jej môže iba zrelý, kultivovaný a kooperatívny rozum. Taký, ktorý vytvára efektívne riešenia, prekonávajúce sociálne primitívny a nedostatočne kompetentný rozum príkazov a zákazov.
Ktorý z týchto dvoch rozumov nám tu vládne?