Značne menej sa priznávala potreba vyhnúť za obmedzeniam, ktoré vyhláška hlavného hygienika určila pre tých, ktorí sa nezúčastnia.
Pre účasť sme mohli mať všetky uvedené dôvody, ba aj mnohé ďalšie. A aj tí, čo na testovanie jednoducho museli, naň nešli iba zo strachu o živobytie či o vzdelanie detí. Aj oni sa strachujú o zdravie ostatných a aj ich mohol priťahovať (hoci dočasný) doklad, že nie sú hrozbou pre rodinu a okolie. A vo vejári ich motívov mohla byť aj úcta k starostom, primátorom, zdravotníkom a dobrovoľníkom, ktorí dokázali to, čo sa zdalo nemožné.
Nie je zvláštne, že máme viac dôvodov na svoje konanie. Svedčí to o tom, že sme ho starostlivo zvážili. Rozumný človek nemá konať bezdôvodne, to vieme. Vieme aj, ktoré dôvody sú úctyhodnejšie a rozumnejšie ako iné. Vieme, že starosť o druhých požíva väčšiu úctu ako strach zo sankcií a starosť o verejné zdravie je lepší dôvod ako ušetrených 70 eur.
Trojmiliónová účasť premiéra potešila a časť komentátorov vydesila. Jeho radosť kalilo len to, že nám musel za neúčasť hroziť sankciami. Ospravedlnil sa tak, ako sa zvyknú ospravedlniť rodičia deťom za strašenie varechou. Vraj to muselo byť, aby sme pochopili, že sloboda je spojená so zodpovednosťou. Na sociálnych sieťach sa objavili komentáre ďalších majstrov na vchádzanie do ľudských hláv. Vo veľkej účasti na testovaní rozpoznali dôkaz o sklone Slovenska k stádovitosti, podriaďovaniu sa mocným a o úpadku zmyslu pre demokraciu. S podporou psychiatrických autorít argumentovali o dôkazoch intelektuálneho regresu a úpadku kritického myslenia.
Všetci to poznáme. Ak niekomu dôverujeme, vieme nájsť motívy či vonkajšie okolnosti, ktoré ospravedlnia aj pochybenie či čudný nápad. Ak však niekomu nedôverujeme a jeho konanie sa nám nepozdáva, sme hupkom v jeho hlave a nachádzame tam divné motívy alebo temno a prázdno. Za dôvod konania promptne určíme nedostatok vedomostí alebo samostatného myslenia a podliehanie vodcom a autoritárskym manipuláciám.