Priebeh hlasovania ukázal, že to nebolo rozumné. Joe Biden bol favoritom médií a agentúr skúmajúcich preferencie, ale o víťazstve rozhodujú voliči. Viacerí nakoniec pri pohľade na Bidena Trumpovi odpustili.
Zásadná otázka, na ktorú ale tieto voľby nedávajú odpoveď, znie: Je Donald Trump príčinou toho, čo sa Spojenými štátmi deje, alebo je toho dôsledkom? Polovica USA, a predovšetkým elity, sa dodnes nespamätali z šoku, že sa pred štyrmi rokmi stal prezidentom „šesťkrát skrachovaný playboy, narcis, čo sa zaujíma iba o seba“. Druhej polovici frustrovaných Američanov však sebavedomý Trump hovorí z duše, a politického amatéra zvolili na protest proti politickým profesionálom, ktorých majú plné zuby.
Svet sa pýta, či Spojené štáty americké ustupujú z pozície svetového lídra iba dočasne, pretože ich vedie „nezodpovedný chaot“, ktorý si necení tradičných spojencov, no s jeho odchodom sa všetko vráti do starých koľají; alebo či USA strácajú pozície bez ohľadu na to, koho majú za prezidenta. V tom druhom prípade sa Trumpovým znovuzvolením, ale ani jeho prehrou nič nemení a Trump iba akceleroval trend, keď si svet zvyká, že sa USA z hegemóna menia na jedného z hráčov, ktorí sa o vládu nad svetom budú deliť.
Zhoda však nepanuje ani na tom, či sú USA garantom stability, alebo pôvodcom chaosu. „America first“ je síce Trumpovo heslo, ale mlčky ho vyznávali všetci americkí prezidenti pred ním, či už to boli republikáni, alebo demokrati. Presadzovať vlastné záujmy bolo Američanom vlastné odjakživa a účel v ich predstave vždy svätil prostriedky. Preto Trumpov izolacionizmus nie každý berie ako stratu bodyguarda. Dá sa tomu i tlieskať ako ústupu z pozície svetového žandára.
Pri Donaldovi Trumpovi nikdy naisto nevieme, čo spraví, čo povie, v čom si bude protirečiť, čo odvolá a na čom bude trvať. Dá sa však povedať, že v tomto zmysle ho poznáme, že nás nemá čím prekvapiť. Zaujímavé je, že na predvídateľne nepredvídateľného Trumpa sú predovšetkým alergickí rôzni radikálni aktivisti, na ktorých sú pre zmenu alergickí i ľudia, ktorým Trump nie je sympatický ani náhodou. V rozhádanej Amerike tak Trumpa volili i ľudia, ktorí nielenže svoju voľbu tajili, ale aj takí, ktorí sa za voľbu Trumpa hanbili. O dnešných Spojených štátoch mnohé vypovedá skutočnosť , že voliči museli vyberať z neobyčajne veľkých „menších“ ziel.
Píšem tieto riadky v čase, keď už je Trumpovo víťazstvo pravdepodobné, ale ešte nie je isté. Ide o voľby, ktoré niektorí politológovia považujú za historicky najdôležitejšie od volieb v roku 1960. Američanom sa to tak môže zdať, ale pohľadom z odstupu je takmer jedno, či nakoniec Trump získa Pensylvániu, Michigan a Wisconsin a zostane prezidentom. Čo sa voľbami nezmení, sú totiž Spojené štáty americké.