V posledných amerických voľbách sa na rozdiel od tých predošlých aspoň neskloňoval vplyv Ruska alebo iných zahraničných mocností, ktoré vraj zasahovali do priebehu volieb. Nedokázalo sa to ani neskôr po veľkom vyšetrovaní. Pravdupovediac USA by si nič iné nezaslúžili, len by sa im oplatilo rovnakou mincou. Vezmime si ako príklad dvojo nedávnych volieb v Južnej Amerike, do ktorých USA zasiahli viac než dosť.
Minulý rok v Bolívii opäť kandidoval obľúbený ľavicový prezident Evo Morales. Podľa ústavy kandidovať nemal, no získal transparentnú väčšinu. Šancu zacítila Američanmi podporovaná opozícia, zorganizovala vojenský puč, ktorý pod hrozbou násilia vyhnal Moralesa z krajiny. Ministri zo strachu o život odstúpili, na uliciach vojaci strieľali do protestujúcich. Za prezidentku sa vyhlásila akási Jeanine Áñezová, ktorej strana mala dovtedy dovedna 4 % hlasov.
Pred troma týždňami prebehli nové voľby, a čo sa nestalo. Áñezová ani nekandidovala, lebo v prieskumoch dostala len okolo 10 %. „Americký“ kandidát Luis Fernando Camacho, tvár opozičných protestov, získal úbohých 14 % hlasov. S plnými 55 % vyhral Luis Acre, člen ľavicovej strany a nasledovník Eva Moralesa. Je to určite satisfakcia pre Bolíviu a svojím spôsobom odkaz pre USA i medzinárodné spoločenstvo, že Bolívijčania si nedajú diktovať, koho si majú zvoliť.
Podobný príbeh sa udial aj vo Venezuele. Tá sa potácala vo veľkých vnútorných problémoch posilnených poklesom cien ropy, a, o čom sa hovorí už menej, nelegálnymi sankciami zo strany, koho iného ako USA. Američania dlhodobo podporujú venezuelskú opozíciu, ktorá sa už v minulosti raz pokúsila o puč. Keď prehrala minulé voľby, rozpútala krvavé protesty, demonštranti napádali dokonca štátne nemocnice. V posledných chaotických voľbách v roku 2017 síce Nicolás Maduro vyhral, Donald Trump však promptne uznal za prezidenta opozičného politika Juana Guaidóa, len tak. Pridali sa európske krajiny, dokonca sme ho za prezidenta uznali aj my Slováci. Čo Venezuela skutočne potrebovala, bolo predovšetkým uvoľnenie sankcií, posadiť sa za stôl, dohodnúť prechodné riešenie a nové voľby. Od USA Venezuelčania potrebovali, aby im prestali kafrať do života. Namiesto toho to chvíľu vyzeralo, že želanú výmenu režimu zariadia vojenskou intervenciou.
Keď už je teda bežnou praxou amerických vlád zasahovať do volieb v iných krajinách alebo priamo pripraviť nástup vhodného kandidáta, mohli by sme to vyskúšať aj my. Veď Guaidóa vo Venezuele sme už uznali. Gratulujeme, že nevyhral Donald Trump, ale za prezidenta namiesto Joa Bidena uznáme Kanyeho Westa, rapera, ktorý získal zopár hlasov v zopár štátoch. Alebo, ešte lepšie, uznajme takého prezidenta, ktorý vyhovuje našim záujmom, zlepší vzťahy s EÚ, prestane zbrojiť, zníži bezpečnostné riziká vo svete. V tom prípade by sme mali za prezidenta uznať demokratického kandidáta Bernieho Sandersa. Dobrý vtip? Tak to berme, aj keď to spravia USA.