Ide, prirodzene, najmä o tých ľudí, ktorých si spontánne získal, keď fakticky nielen svoju, ale ešte aj jednu inú stranu nedostal do parlamentu, teda s ich spoločným programom. To ho dodnes robí nesmierne sympatickým, dokonca aj prívržencom niektorých vládnych strán. Napríklad sympatizantom OĽaNO, ktorí tradične argumentujú veľmi jednoducho: „Áno, OĽaNO síce robí určité chyby, ale chceli by ste tu mať radšej PS alebo Spolu?“ Ide o otázku, ktorá mnohých dodnes zamrazí a radšej sa idú hromadne otestovať, akoby si ju úprimne a nahlas zodpovedali. „Veru, radšej tú vatovú paličku do nosa, lebo čo je moc, to je moc!“ povie si nejeden a pokorne sa postaví do radu na odberné miesto.
Ono to na prvý pohľad vyzerá aj fajn, ba dokonca aj nejako progresívne, ale je dosť pravdepodobné, že Michal Truban v skutočnosti lezie do jamy levovej. Veď stačí, aby prejavil celkom také obyčajné vedomosti v tejto oblasti a pani ministerka ho môže dať zavrieť. Lebo s vládnymi „itečkármi“ to zatiaľ vždy urobila, keď sa táto možnosť naskytla. Naposledy prakticky hneď po nástupe do funkcie.
Nejde teda o akt politicko-digitálneho partnerstva, v ktorom skončí mladý, nešťastný a neúspešný politik ako vytúžený partner takej politicko-digitálnej modlivky zelenej? Na stretnutí sa zúčastnil aj ekonóm a exminister Ivan Mikloš, ktorý tento nepriaznivý pocit, oprávnene vyvolávajúci obavy, mohol našťastie poopraviť svojím nanajvýš priaznivým pocitom: „Mal som zo stretnutia veľmi dobrý pocit. Stratégia, ktorú nám predstavila pani podpredsedníčka vlády a jej kolegovia Antal a Hargaš, mala hlavu aj pätu, bola zrozumiteľná…“ Sú to veľké plány, ktoré sa týkajú moderných technológií. A isto iba niekedy a vždy iba náhodou končia termoponožkami prevesenými na štátnom znaku v parlamente. No istotne to nahliadneme v inom svetle, ak si uvedomíme, že vlastne ide o tri posledné najbritkejšie intelekty, ktoré má táto krajina v danej chvíli plne k dispozícii.
Premiér radšej školí poslankyňu Janu Bittó Cigánikovú. Treba povedať, že objektívne, pretože istotne ani jej – rovnako ani svoju – diplomovú prácu vraj ešte nikdy nevidel: „Je doslova trpená ako šéfka zdravotníckeho výboru, lebo sa tomu rozumie ako hus do piva a zároveň systematicky robí ťažký lobing finančnej skupine Penta, ktorá vykradla zo slovenského zdravotníctva 460 miliónov eur.“ Ešte horšie dopadol jej stranícky šéf Richard Sulík, podpredseda vlády, o ktorom sa vyjadril v súvislosti s jeho návrhmi na opatrenia pri pandémii pomerne stručne, no s veľkou výpovednou hodnotou: „Kto bude chodiť pochovávať mŕtvych? Sulík osobne bude kopať hroby?“ Nikto dnes nemôže povedať, že politický život na Slovensku nie je zaujímavý.