Túto podmienku presadzovali niektoré členské krajiny (Holandsko, Fínsko, Rakúsko a ďalšie) a väčšina poslancov Európskeho parlamentu. Nie však z nejakej politickej ľubovôle či v snahe poškodiť konkrétnu krajinu (respektíve jej vládu). Fungujúci právny štát je najlepšou zábezpekou, že sa európske peniaze nestratia v sieti korupčných vzťahov.
Okrem toho, tieto peniaze by mali pomáhať realizovať európske politiky a priority. EÚ je spoločenstvom liberálnych demokracií, ktoré rešpektujú ľudské práva. Spoločné investície by preto nemali pomáhať oslabovať tieto princípy, na ktorých európska integrácia stojí. Podmienenie prístupu k európskym peniazom je preto úplne prirodzenou podmienkou. Je však pochopiteľné, prečo Orbánovi a Kaczynskému prekáža. Stabilita režimov, ktoré títo dvaja politici vybudovali, stojí aj na presmerovaní európskych peňazí spojencom – oligarchom, regiónom a mestám s vedením zo „správnej“ politickej strany a pod. Systematická korupcia by nemohla fungovať bez garancií beztrestnosti lojálnych podporovateľov vlády. Preto poľská a maďarská vláda podkopávajú nezávislosť súdnictva a snažia sa ovládnuť médiá a občiansku spoločnosť. Také kroky sú s princípmi právneho štátu nezlučiteľné.
Obe vlády sa legitimizujú čoraz ostrejším nacionalizmom a kultúrnym konzervativizmom. Živenie (či tolerovanie) xenofóbie, rasizmu, potláčanie práv žien, diskriminácia sexuálnych menšín už prekračujú hranicu zlučiteľnosti so základnými hodnotami európskej integrácie. Aj v tomto prípade je pre Orbána a Kaczynského právny štát skôr prekážkou ich moci.
Maďarská a poľská vláda teda nebránia žiadny „národný záujem“ – s ktorým by sa dalo nesúhlasiť, no stále by sme ho mohli považovať za legitímny. Politickým vydieraním ostatných členov únie sa snažia iba chrániť svoje úzke politické (a ekonomické) záujmy. Slovensko tým poškodzujú minimálne trojnásobne.
Na prekonanie následkov koronakrízy, transformáciu ekonomiky a dobehnutie investičného dlhu v mnohých základných oblastiach fungovania štátu potrebujeme peniaze z Programu obnovy aj zo štandardného európskeho rozpočtu. Maďarské a poľské veto môže tieto investície zdržať či v horšom prípade ich úplne zablokovať.
Navyše, Slovensko má vlastné problémy so systematickou korupciou a s krívajúcim právnym štátom. Informácie, ktoré vyplávali na povrch v kauze Dobytkár a ďalších, ukazujú, že fondy EÚ prikrmovali „našich ľudí“ a oligarchov. Politická moc podkopala efektívnosť polície, prokuratúry a súdov. Cesta k náprave je dlhá a bude len dobre, ak nás po nej potlačí aj podmienenie európskych peňazí funkčným právnym štátom.
Poľské a maďarské veto ohrozuje EÚ v mimoriadne ťažkých časoch, keď čelíme mnohým krízam. Žiadnu z nich Slovensko neprekoná samo, ale iba v spolupráci s ostatnými členmi EÚ. Hrozba jej znefunkčnenia je asi najvážnejším spôsobom, akým súčasná poľská a maďarská vláda poškodzuje naše záujmy.